Malofatranský Kľak je obľúbeným a vyhľadávaným cieľovým bodom počas zimného obdobia. Povedali sme si teda, že by bolo vhodné ísť navštíviť tento charakteristický vrchol, ktorý je právom považovaný za jednu z dominánt Lúčanskej Malej Fatry. Kľak leží vo výške 1 352 m n. m. a z jeho najvyššieho bodu sú k dispozícii unikátne výhľady na pohoria ako Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, či pri ideálnych podmienkach aj na Veľký Choč, Sitno a Poľanu.

Pri plánovaní tohto zaujímavého zimného turistického prechodu sme použili mapu TM VKÚ 120 Malá Fatra – Martinské hole. V uvedenej turistickej mape sme našli časy, vďaka ktorým sa jednoduchšie robil časový harmonogram pripravovaného výstupu. Garantom turistických trás je samotný Klub slovenských turistov, takže o to ľahšie prebiehala príprava, keď sme vedeli, že si môžeme byť istí správnosťou ich zaznačenia.

Fačkovské sedlo ako štartovací bod

Známe Fačkovské sedlo vo výške 802 m n. m. sa javí ako vhodný počiatočný bod na zahájenie výstupu. Snehová nádielka dáva na známosť, že tu má momentálne jar a príjemnejšie teploty zakázaný vstup. Po odstavení auta na hlavnom parkovisku hodnotíme, že počasie dnes nebude našim najlepším priateľom. Hmla je až príliš hustá, aby sme v sebe držali optimizmus na to, že sa čoskoro rozplynie a dopraje výhľady, o ktorých som písal v úvode.

Podľa turistickej mapy a smerovníka musíme použiť trasu žltej farby (taktiež je známa pod označením Chodník Zoltána Kissa), ktorou pôjdeme aj hore aj dole. Dnes nie je priestor na plánovanie nejakého siahodlhého okruhu. Začneme kráčať a od začiatku si užívame rozprávkovo zasneženú prírodu Malej Fatry. Približne 15 minút kopírujeme aj červený chodník Cesty hrdinov SNP. Čoskoro vojdeme do lesa, kde prekvapivo absentujú ďalší turisti, ktorí chodia do tejto oblasti pomerne v solídnom počte. Možno lepšie pozerali predpoveď počasia a nechcelo sa im sem ísť.

Reváň a Reváňske sedlo

Cesta lesom je príjemná a dodáva človeku potrebnú energiu, ktorá mu niekedy po pracovnom týždni chýba. Len tak sa prejsť pokojným lesom je niekedy najlepší relax. Postupne sa blížime k prvému dnešnému významnému body našej cesty v podobe vrchu Reváň. Ten leží vo výške 1 205 m n. m. Z tohto bodu by sme mali zaujímavé výhľady, avšak hustota hmly sa drží neustále v tej istej rovine, tak sa lúčime s očakávaniami na panoramatické pohľady.

Prechádzame cez Reváň a informácie o trase dostávame pri smerovníku s označením Reváňske sedlo. Z tohto bodu by sme mali byť za 40 minút na vrchole Kľaku. Časovo ide o príjemnú turistiku, takže sa potešíme tejto informácii a pokračujeme ďalej v ceste. Akurát prechádzame prírodnou rezerváciou Pralesy Slovenska – Kľak. V tejto časti sa kocháme stromami a zasneženou vegetáciou a len si predstavujeme, aké nádherné to musí byť počas jari, keď je všetko zelené.

Vrchol Kľaku

Po prejdení úseku prírodnej rezervácie smerujú naše kroky žltým chodníkom Zoltána Kissa na samotný vrchol, kde sa nachádza veľký železný dvojkríž. Sme zvedaví ako veľmi bude pokrytý snehom, pretože som videl mnoho fotografií, na ktorých sneh a ľad vytvorili na ňom veľmi pekné kreácie. Ideme okolo malej jaskyne, ktorá v prípade núdze pravdepodobne slúži ako dočasné útočisko pre turistov. Sme radi, že ju dnes nemusíme využívať. Opatrne ideme po aktuálnej trase, pretože aj malé pošmyknutie by mohlo mať neočakávané následky. Vrchol by mal byť čoskoro na dosah, ale kvôli hustej hmle ho stále nevidíme.

Konečne ho zahliadneme! Museli sme však prísť takmer do jeho bezprostrednej blízkosti, inak ho nebolo vôbec vidno. Kríž na Kľaku je takmer celý zasnežený a robíme si pri ňom spomienkové fotografie. Je to totižto jediné, čo z tohto bodu vidíme. Ostatné výhľady úplne absentujú a rozmýšľame, kedy by sme sem mohli prísť najbližšie, aby sme zistili, o aké scenérie dnes prichádzame. Stretávame tu aj ďalších turistov, ktorých tiež neodradilo nie príliš ideálne počasie a meteorologické podmienky. Silný vietor nám však nedovoľuje byť na tomto mieste dlho, takže po chvíli sa rozlúčime s Kľakom a začneme so zostupom smerom k Fačkovskému sedlu.

Cesta dole ide celkom svižne a tak v dobrom čase prichádzame ku autu. Išlo o pekný výlet, ktorý trošku „pošramotila“ hustá hmla. To však nemení nič na tom, že táto časť Slovenska je viac než zaujímavá a stojí za objavovanie i s mapou od VKÚ Harmanec!