Malá Fatra nás lákala na návštevu aj napriek nie príliš ideálnej predpovedi počasia. Chceli sme však preskúmať turistické trasy, ktorými sme ešte nešli. V minulosti sme v Malej Fatre vystúpili na Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový Grúň, Chleb, Suchý i Veľký Kriváň. Tentokrát sme chceli prejsť cez oblasť „za Kraviarskym“, s tým, že vystúpime na vrchol s veľmi zaujímavým názvom – Pekelník, a cestu si ozvláštnime dobytím Veľkého Kriváňu.
Blížiaci sa turistický výstup bolo potrebné dôkladne naplánovať, a keďže sme nechceli nič podceniť, použili sme obľúbenú mapu TM VKÚ 8 Národný park – Malá Fatra. Poskytla nám podrobný prehľad o časoch výstupu, prevýšení v teréne a ďalších dôležitých informáciách, ktoré sú pre turistov priamo v teréne kľúčové.
Vrátna dolina sa lúči so zimou
Po príchode do Vrátnej doliny vidíme posledné zvyšky snehu v nižších polohách. Za skutočnou zimou budeme dnes musieť prekonať viac než 1 000 výškových metrov. Na predpokladaných 11 kilometroch, ktoré absolvujeme počas okruhu, ide o pomerne prudké prevýšenie. Malá Fatra je však týmto známa. Odstavíme auto pod Chatou Vrátna a blížime sa ku zelenému chodníku, kde je turistický smerovník s názvom Stará dolina. Prejdeme mostom ponad rieku Varínka a plní očakávania vchádzame do lesa.
Dolina si pre nás pripravila nádherné prírodné scenérie. Absencia iných turistov a prítomnosť rôznych prechodov cez horskú bystrinku tvoria interesantný recept na zážitkový prechod touto lokalitou. Miestami musíme ísť veľmi opatrne, pretože stačí menšie pošmyknutie a skončíme v potoku, čo by sme určite nechceli. Stúpame hore a presahujeme výšku 850 m n. m. Obzeráme sa neustále zľava doprava, keďže obe strany ponúkajú pohľady hodné Malej Fatry.
Na chvíľu stratíme orientáciu ale vďaka turistickej mape od VKÚ Harmanec objavíme správnu cestu a nachádzame nenápadné odbočenie. Robíme si menšiu prestávku a už pozeráme do diaľky, či nezahliadneme smerovník označujúci Sedlo za Kraviarskym. V týchto miestach sa začína ešte držať súvislá vrstva snehu. Postupne vytiahneme a nasadíme si na topánky mačky, aby sme mali lepšiu stabilitu pri dosahovaní dnešného cieľu.
V Sedle za Kraviarskym sa mení počasie
Po príchode do Sedla za Kraviarskym odrazu vnímame zmenu poveternostných podmienok, ktoré začínajú byť čoraz silnejšie. Taktiež oblaky, o ktorých sme predpokladali, že sa postupne rozplynú, sa stále držia na svojich miestach, takže nie je vidieť Malý Kriváň, ani Pekelník, ani Veľký Kriváň. V podstate všetko, čo je vyššie ako my, leží v oblakoch. Veríme, že sa to postupne zlepší s našim príchodom ale už nie sme takí optimisti ako ráno.
Pokračujeme modrým turistickým chodníkom a máme čo robiť, aby nám neodfúklo čiapky. Intenzita vetra prekvapuje stále viac. Aspoň sa občas pokocháme výhľadom na Kraviarske a Baraniarky (podvedome začnem plánovať budúcu turistiku aj cez túto pasáž). Uvedená časť Malej Fatry našťastie nie je v oblakoch. Prechádzame cez smerovník označujúci Chrapáky. Sme vo výške 1 417 m n. m.
Našou nasledujúcou zastávkou je Sedlo Bublen, kde sa napojíme na červenú hrebeňovú trasu. Vďaka nej budeme vedieť prejsť cez Pekelník i (s menšou odbočkou) Veľký Kriváň. Opäť sa zapotíme počas prevýšenia. Počasie nám asi nikto nebude závidieť, keďže hustá hmla a silný vietor sú naši stáli spoločníci. Po príchode ku sedlu sa občerstvíme, aby sme nabrali energiu na ďalšie malofatranské kroky.
Pekelník i výstup na Veľký Kriváň
Ideme červenou trasou, resp. držíme sa zimného tyčovania a čoskoro zistíme, že sme minuli vrchol Pekelníka. Vrátime sa aspoň kvôli fotke s tabuľou a ideme ďalej, lebo ostávať dlhšie na tomto mieste by aktuálne nebolo asi úplne vhodné. Sme vo výške 1 609 m n. m. a výhľady sú… žiadne. Absolútne žiadne. Stále sme v zajatí oblakov, takže len nasledujeme tyčovanie, aby sme nezišli z trasy, lebo by sme tu vedeli veľmi ľahko zablúdiť.
Dostávame sa ku hrane Veľkého Kriváňa. Smerovník prezradí, že za 20 minút sme na vrchu. V tomto bode začínajú prichádzať aj ďalšie skupiny turistov smerujúce od Snilovského sedla. Okrem peších turistov je tu aj dosť skialpnistov. Snehová pokrývka im robí vhodné podmienky. Čoskoro prídeme na Veľký Kriváňa ale oblaky stále bránia výhľadom. Spravíme aspoň fotky na pamiatku so smerovníkom a prakticky okamžite začneme s klesaním ku Snilovskému sedlu.
Pod sedlom sa zastavíme občerstviť na chate a oddychujeme po náročnom okruhu. Energiu na zostup ešte budeme potrebovať, pretože trasa vedúca popod lanovku predstavuje ďalšiu zaujímavú výzvu. Ako po nej ideme dole začneme si uvedomovať, aká strmá je táto trasa v skutočnosti. Nezávidíme ľuďom idúcim smerom hore. Po približne hodine prídeme opäť ku Chate Vrátna odkiaľ sme za chvíľu pri aute. Bol to skvelý okruh, ktorý trochu „pokazili“ výhľady, ktoré sme nevideli, avšak máme o dôvod viac sa sem opäť vrátiť!
