Vysokohorské zápisky – Z obce Huty na Sivý vrch

20. júla 2023

Novinky, Tip na výlet
Sivy vrch

Uplynulý víkend pripravil ideálne počasie na objavovanie prírodných krás. Nás to, prirodzene, ťahalo na vyššie položené miesta. Voľba padla na Sivý vrch, ležiaci v západnej časti Západných Tatier. Samotný vrch sa vypína do výšky 1 803 m n. m., a ponúka jedinečný kruhový výhľad na celé okolie. Vidieť môžeme Babiu horu, Oravskú priehradu, Skriniarky ako časť Západných Tatier, Veľký Choč, Veľký Rozsutec, Nízke Tatry a mnohé ďalšie vrchy i pohoria.

Na nami vytýčený cieľ je možné ísť z troch rôznych smerov. Prvá trasa vedie cez Babky a Ostrú. Druhá cesta ide smerom od Západných Tatier. Posledný, tretí chodník, ide od obce Huty. Práve obec Huty sme si zvolili ako východiskový bod pre dnešný výstup. Uvedená alternatíva je atraktívna predovšetkým kvôli Radovým skalám, ľudovo nazývanými aj Skalné mestečko. Tie umocňujú malebnosť tohto miesta.

Keďže sme danú trasu vybraným turistickým chodníkom išli absolvovať prvýkrát, potrebovali sme dôkladne naplánovať naše kroky. Mapa TM VKÚ 112 Západné Tatry – Roháče, ako náš turistický sprievodca, splnila všetko, čo sme od nej očakávali. Presné časové údaje daných úsekov výrazne uľahčili prípravu na časovú stránku výstupu. Taktiež vyznačenie miest, kde sa vyskytujú reťaze v skalách pomohli, aby sme nič nenechali na náhodu.

Sivy vrch

Začiatok v obci Huty

Je sobota ráno a my prichádzame na parkovisko pri Horárni pod Bielou skalou. Zvýšený počet áut predikuje množstvo ďalších turistov, ktorých stretneme počas dnešnej cesty na vrchol. Začíname stúpať a zisťujeme, že turistická mapa neklamala. Naozaj je tu pomerne prudký nástup. Poriadne sa zapotíme hneď od začiatku a výškové metre zdolávame jeden za druhým. Slnko sa tiež dnes nechce dať zahanbiť, takže sa natierame aj opaľovacím krémom, aby nás nespálilo.

Turistická trasa cez les má príjemné kontúry a vedie popri Bielej skale. Je skutočne masívna a dáva vedieť o tých nasledujúcich, ktoré nás budú pod Sivým vrchom čakať. Veľmi sa na ne tešíme! Po ďalších výškových metroch prichádzame k prvým vyhliadkovým bodom. Výhľad na Liptov je doslova magický a človek si až z výšky uvedomí rozsiahlosť tohto kraja a predovšetkým Liptovskej Mary.

Sivy vrch

Radové skaly

Zvyšujúci sa výskyt skál je predzvesťou toho, čo sa objaví za pár minút. Neuveriteľný pohľad na Radové skaly nás necháva v nemom úžase. Z diaľky hádame, kadiaľ môže viesť turistický chodník. Skaly vyzerajú nedobytne a vravíme si, že sa necháme prekvapiť, ako to bude vyzerať v ďalšom úseku.

Výskyt exponovaných častí narastá úmerne k blížiacemu sa vrcholu Sivého vrchu. Postupne si musíme dávať pozor doslova na každý krok, pretože šikmé úseky doplnené o ostré skaly sú ideálny recept na zranenie v horách. Úspešne zdolávame prvú časť.

Turistická mapa opäť neklamala a na vyznačených bodoch sa vyskytujú reťaze. Nie sú to žiadne propagačné reťaze ale také, ktoré musíte aktívne použiť, aby ste sa dostali smerom hore na skalu. Mierne sa tu zdržíme, kým porozmýšľame nad najlepšou možnou trasu. Prvé reťaze úspešne zdolávame a posmelení okolitými panorámami si robíme menšiu pauzu. Niekoľko spomienkových fotografií na pamiatku nesmie, samozrejme, chýbať.

Po pár minútach opatrnej chôdze nachádzame opäť reťaze, tentokrát vyzerajú o čosi priateľskejšie ako tie prvé. Zdolávame ich a vidíme, že sme doslova už len pár krokov od najvyššieho bodu dnešného výstupu. Trasa nám však trvá dlhšie, ako sme čakali, keďže terén nedovoľuje rýchlejšie tempo.

Zdolávame vrchol!

Konečne vystupujeme na Sivý vrch vo výške 1 803 m n. m., a sme celí šťastní, že sa nám to podarilo zvládnuť. Exponovaný úsek a ostré skaly síce boli miernym protivníkov ale zvládli sme ich bez akejkoľvek ujmy. Krása okolia je neopísateľná a konečne si môžeme vychutnávať zaslúžený oddych a najzápadnejšom vrchole Západných Tatier.

Na vrchu sa nachádzajú turisti zo všetkých troch možných smerov, takže sedíme trochu nižšie pod vrcholom a v relatívnom pokoji vychutnávame jedlo. Po približne polhodine si balíme naše veci a začneme pomaly zostupovať smerom dole k Horárni pod Bielou skalou, kde máme odstavené auto.

Cesta dole je o trochu rýchlejšia, ale aj tak si musíme dávať pozor v mnohých pasážach. Stretávame ďalších turistov a vidíme, že viacerých prekvapila náročnosť tejto cesty po červenom značkovanom chodníku. Za odmenu im však budú výhľady, vďaka ktorým si povedia, že celá táto námaha za to jednoznačne stála.

Pre viac tipov a zaujímavosti zo sveta turistiky sledujte náš Facebook alebo Instagram.