Z nadmorskej výšky od Útulne Ďurková, zľahka prevyšujúcu hodnotu 1 600 m n. m., postupne krok za krokom kráčame vyššie a vyššie. Pomaly ale isto naberáme späť stratené výškové metre. Tie sme obetovali kvôli príjemnému posedeniu na tomto čarovnom mieste Nízkych Tatier. Neľutujeme však ani jeden z týchto „stratených“ metrov. Naberieme si na cestu vodu z blízkeho prameňa a dúfame v bezproblémový výstup na náš dnešný hlavný cieľ – Chabenec.
Modrá turistická trasa nám robí spoločnosť a vedie na hrebeň, kadiaľ ide známa Cesta hrdinov SNP. Pokračujeme smerom ďalej do časti zvanej „Pod Chabencom“. Sme na hranici s NPR Skalka. Uvedená oblasť je chránená predovšetkým kvôli významnej flóre a faune. Danú rezerváciu spravuje NAPANT už od roku 1997, kedy bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Jedná sa skutočne o pozoruhodný kút Ďumbierskych Tatier.
V blízkosti Zadnej Priehyby si robíme kratšiu pauzu, keďže sa tu vyskytujú vhodné záveterné strany, vďaka kamenným prvkom. Pozeráme smerom na Chabenec a vidíme, že pred nami je ešte pomerne zásadný kus cesty. Zdá sa, že čím sme bližšie ku nemu, tým je opticky ďalej a ďalej. Momentálne si však radšej užívame spektakulárne kruhové výhľady. Hádame názvy vrchov v diaľke a rozmýšľame, kam by naše túlavé turistické topánky mohli smerovať v najbližšej budúcnosti. Zhodli sme sa, že nad touto príjemnou starosťou budeme uvažovať až po úspešnom ukončení dnešného výstupu. Po načerpaní dostatočnej energie „dvíhame kotvy“ a ideme strmhlav dopredu!
Konečne! Po necelej polhodine od Zadnej Priehyby vystupujeme na najvyšší bod naplánovaného okruhu. Pocity radosti prevyšujú únavu. Pohľad na Tatry a všetky okolité pohoria stál za túto úmornú námahu. Robíme si tradičnú spoločnú fotku, tentokrát vo výške 1 955 m n. m., a pozeráme na Chopok, ktorý sa zdá relatívne blízko. Nenechávame sa však oklamať týmto zdaním, keďže turistický smerovník ukazuje čas atakujúci 3 hodiny od aktuálnej polohy.
Som rád, keď si zistíme viac informácií o mieste, kam smerujú naše kroky. Chabenec tiež ponúka svoj príbeh a má za sebou zaujímavú minulosť. V novembri 1944 po potlačení Slovenského národného povstania tadiaľto prechádzali povstalecké vojská. Tie, bohužiaľ, zastihol sneh a zlé počasie, ktoré malo za následok smrť niekoľkých desiatok vojakov aj civilistov. Medzi nimi sa nachádzal aj známy novinár a politik Jan Šverma.
Po oddychu začíname schádzať dolu k východziemu bodu, odkiaľ sme štartovali dnešnú mini expedíciu. Cesta ubieha svižným tempom a ani nevieme ako, sme pri smerovníku označujúcom Rázcestie nad sedlom Ďurkovej. Na základe informácií z mapy TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok sa rozhodneme odbočiť z hrebeňa, a ísť zeleným značeným chodníkom, aby sme sa nemuseli vracať po tej istej trase cez Ďurkovú a Sedlo Zámostskej hole.
Stáva sa, že cesta späť už nemá také „čaro“, ale v tomto prípade to neplatí. Daná časť Nízkych Tatier, na ktorej leží Mestská hora, má neuveriteľne nádhernú atmosféru. Tú dopĺňa pohľad na miesta, kadiaľ sme pre niekoľkými hodinami kráčali. Nestačíme sa tomu diviť a spravíme si zopár pamätných fotografií.
Za Mestskou horou schádzame do lesa a užívame si tieň z okolitých stromov. Po celom dni na slnku to padne jednoznačne vhod. Sme pri bode s názvom Horské sedlo (1 300 m n. m.) a odtiaľto sa začína kľukatiť chodník až do Magurky. V tejto časti je pomerne strmé klesanie, takže daný štýl turistickej trasy má svoje opodstatnenie. Po pravej strane je oblasť označená ako Sekanina, a po ľavej zase Hrdlo. Nomen omen je v tomto prípade viac než opodstatnené. Pri Sekanine je ceduľa upozorňujúca na ťažbu dreva a Hrdlo je skutočne strmá a oblá časť pod Mestskou horou.
Po dokončení daného exponovaného úseku vidíme prvé chatky v starej baníckej osade. Dozvedáme sa aj o upomienke na pád lavíny v roku 1970. Kráčame ďalej a túžobne očakávame príchod na parkovisko, aby sme sa prezliekli a prezuli do čistejších vecí, ako sú tie, ktoré máme práve na sebe. Po zavŕšení nášho dnešného výstupu predstavujúceho 17, 5 km a viac než 1 100 výškových metrov, sa zhodujeme, že sa jednalo o náročnejšiu turistiku, avšak pohľady z Chabenca za tú námahu určite stáli.
Ak ste v danej časti Nízkych Tatier ešte neboli a chceli by ste zažiť niečo nové, čo vo vás bude rezonovať ešte dlho po výstupe, odporúčam inšpirovať sa našim výstupom. Trasu si môžete prípadne skrátiť aj tým, že pôjdete len po Útulňu Ďurková a odtiaľ spať. Možností je veľa, stačí si len vybrať a naplánovať s pomocou turistickej mapy od VKÚ Harmanec.
Pre viac tipov a zaujímavosti zo sveta turistiky sledujte náš Facebook alebo Instagram.