V strede pracovného týždňa sa rysovali príjemné vyhliadky na turistický výstup. Na nás bol už len výber, kam pôjdeme. Voľba padla na Západné Tatry a ich najvyšší vrch s výškou 2 248 m n. m. – Bystrú. Z nej môžeme pozorovať výhľady na Blyšť, Pyšné sedlo, Nižnú Bystrú, či poľskú stranu Tatier. Bystrá sa nachádza takmer na hranici s Poľskom a pod ňou sú tri doliny – Kamenistá, Bystrá a Račkova.
Príprava takejto celodennej túry zahŕňa jej podrobné plánovanie, predovšetkým časového harmonogramu. K tomu sme použili mapu TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. V turistickej mape s mierkou 1 : 25 000 sme našli všetky potrebné informácie. Tie nám neskôr pomohli a výstup bol o to jednoduchší.
Cesta na vrchol Bystrej
Skoro ráno prichádzame autom na záchytné parkovisko v Podbanskom. Oblečieme si turistické veci a presne o 6:20 začíname kráčať po modrej turistickej trase vedúcej cez Kamenistú dolinu. Ideme cez les a včerajší dážď sa na nás okamžite podpisuje, pretože máme premočené topánky aj nohavice. Veci žmýkame a pokračujeme ďalej. Cesta naprieč lesom je nádherná až kým neprídeme k úseku, kde v zime pravdepodobne spadla lavína. Zvalené stromy a konáre nám sťažujú prechod danou časťou Kamenistej doliny. Výskyt turistických značiek si len domýšľame, avšak po čase sa prederieme k správnej ceste a ideme smerom k Pyšnému sedlu.
Ako sa približujeme k sedlu, postupujúca hustá hmla bráni vo výhľadoch, na ktoré sme sa v tejto oblasti veľmi tešili. Nevadí, i takéto počasie má svoj charakteristický nádych a dodáva miestu špecifickú atmosféru. Pyšné sedlo so svojou výškou 1 791 m n. m., je najvýchodnejším hrebeňovým sedlom Západných Tatier dostupným po červenej turistickej hrebeňovej značke. Je rozľahlé a vzhľadom na svoju nadmorskú výšku je porastené nielen trávou, ale aj kosodrevinou.
V sedle si robíme krátku prestávku pred stúpaním na Bystrú, ktoré nás čaká. Odfotíme sa aspoň s turistickým smerovníkom, keďže absencia výhľadov „vďaka“ hmle nám nedovoľuje vidieť panoramatické scenérie na okolie. Vyrážame rezkým krokom po červenej hrebeňovej značke. Tá väčšinou kopíruje slovensko-poľskú hranicu. Po čase sa napojíme opäť na chodník označený modrou farbou. Jeho cesta vedie až na samotnú Bystrú a my sa tešíme, keď dosiahneme tento vytúžený cieľ.
Ani nevieme ako a prichádzame na najvyšší vrch Západných Tatier i celého žilinského kraja. Aktuálne sa nachádzame vo výške 2 248 m n. m. a užívame si výstup na tento bod. Výhľady nás netešia, keďže hmla sa rozhodla ostať s nami na vrchole po celý čas. Urobíme si aspoň niekoľko spomienkových snímok so smerovníkom. Oddychujeme a po niekoľkých desiatkach minút sa začneme pripravovať na zostup do Bystrej doliny.
Zostup Bystrou dolinou
Tentokrát ideme po žltom turistickom chodníku. Po ňom pôjdeme až kým sa nedostaneme na červenú trasu označujúcu Tatranskú magistrálu. Zostup z Bystrej a následný úsek je určite najkrajšia časť dnešného okruhu so začiatkom v Podbanskom. Prelievajúce sa oblaky z Kamenistej doliny do Bystrej doliny majú neopísateľné čaro.
Pod nami sa ukazujú Veľké Bystré pleso, Malé Bystré pleso a Dlhé Bystré pleso. V diaľke sa, podľa mapy, nachádza aj menšie pleso s názvom Anitino očko. Trasa však vedie až okolo Nižného Bystrého plesa, v ktorom sa odrážajú okolité skalnaté vrcholy Nižnej Bystrej a Grúňa. Bystrá dolina ponúka svoje prírodné krásy v plnej paráde. Hmla ustúpila, takže máme pred sebou nádherné pohľady, ktoré len tak ľahko neomrzia.
Opäť vchádzame do hustého lesa. Ten je našťastie už pomerne preschnutý od rána, takže sa nemusíme obávať premočenia ako na začiatku Kamenistej doliny. Cesta postupne ubieha a prejdené kilometre začíname cítiť v nohách. „Vyslobodením“ nám je dosiahnutie Rázcestia pod Bystrou, kde je prístrešok. Okamžite ho využívame a oddychujeme na pár minút.
K ceste na parkovisko využívame červenú Tatranskú magistrálu. Chôdza po pomerne rovnom teréne je príjemnou zmenou oproti celodennému výstupu s prevýšením takmer 1 400 výškových metrov. Po približne 22 km a 8 hodinách prichádzame na parkovisko. Prezliekame si špinavé a premočené veci. Cítime veľkú úľavu a zároveň pocity šťastia, že sa nám podarilo absolvovať uvedený okruh. Výstup na najvyšší vrch Západných Tatier sa oplatí navštíviť, aj keď jeho poloha môže na začiatku odrádzať. Nebojte sa, to prostredie naozaj za to stojí!
Pre viac tipov a zaujímavosti zo sveta turistiky sledujte náš Facebook alebo Instagram.