Centrálna časť Slovenska je atraktívna aj vďaka sopečnému pohoriu Kremnické vrchy. Ich najvyšším bodom je Flochová. V nich vie návštevník nájsť chránené prírodné výtvory ako Turovský sopúch, Čertova skala alebo aj Jastrabská skala. Kremnické vrchy sú však verejnosti viac známe predovšetkým vďaka upravovaným bežkárskym tratiam v zimných mesiacoch, na ktoré nadväzuje aj obľúbené podujatie Biela Stopa.
My sme tentokrát neplánovali využívať bežkárske trate. Chceli sme si spraviť turistický výstup na legendami opradený vrch Velestúr. Ten sa nachádza vo výške 1 254 m n. m., a už dlhé roky motá hlavy tým, čo sa zaujímajú o záhadný nápis vyrytý v skale na jeho najvyššom bode. Údajne sa jedná o miesto s bohatou slovanskou históriou, čo by potvrdzovalo aj zmienené runové písmo (alebo staroslovanské znaky). Nápis, bohužiaľ, nebol do dnešných dní rozlúštený a tak ostáva miesto pre ďalšie dohady a teórie neustále otvorené.
Počas plánovania výstupu nás pozitívne prekvapilo početné množstvo ciest, ako sa dostať na spomínaný mýtický vrch. Môžeme ísť napríklad z Kremnice, Malachova, Horných Pršian alebo aj od Skalky. Pri tomto úvodnom procese nám pomohla mapa TM VKÚ 132 Kremnické vrchy, vďaka ktorej sme mali komplexnejší prehľad o celom pripravovanom výstupe. Ako začiatok trasy sme zvolili Kremnicu, odkiaľ pôjdeme cez Kremnický štít, až na samotný Velestúr.
V deň výstupu prichádzame do baníckej Kremnice. Historické mesto nás od začiatku očaruje prekrásnymi uličkami. Z nich dýchajú dejiny a minulosť doslova ožíva pred očami. Už teraz vieme, že pri najbližšom voľnom dni tu strávime oveľa viac času. Odparkujeme auto, nachystáme sa a čoskoro sa napájame na žltú turistickú trasu. Tá nás od začiatku prekvapí pomerným stúpaním, ktoré však vďaka nádhernému lesu naokolo ani nevnímame. Ako naberáme výškové metre, ranná hmla okolo nás postupne hustne, čím je viditeľnosť na slabej úrovni a my dúfame v urýchlené zlepšenie.
Prichádzame na vyhliadku Kremnický Štós. Hmla je neustále veľmi hustá a okrem panoramatickej fotografie okolia s popismi jednotlivých kopcov nič ďalšie nevidíme. Nevadí, o dôvod viac prísť aj nabudúce a pozrieť si Kremnicu a jej okolie v prijateľnejšom počasí. Pokračujeme po lúke turistickou trasou žltej farby a čoskoro prídeme k turistickému smerovníku označujúcemu Kremnický štít s výškou 1 008 m n. m. Samotný štít vyhliadky, vďaka okolitému lesu neponúka, preto sa odporúča, pri dobrej viditeľnosti, zastaviť na spomínanej vyhliadke Kremnický Štós.
Les a žltá trasa nás dovedú ku križovatke turistických chodníkov a k bodu Trojica. Na tomto mieste sa napojíme na modrú značku a pokračujeme smerom k dnešnému najvyššiemu bodu, ktorým je Velestúr. Míňame obľúbenú Chatu Hostinec a opäť sa dostávame na žltú trasu. Tá nás dovedie až na hrebeň Kremnických vrchov a aj k samotnému Velestúru. Na ňom nachádzame runové znaky, ktoré sú predmetom bádaní a rôznych sporov. Nech je pravda s nápisom akákoľvek, dodávajú tomuto miestu špecifickú atmosféru zastretú rúškom tajomna. Užívame si chvíľu oddychu a pokoja, keďže okrem nás na okolí nikoho nestretávame.
Po krátkom občerstvení začneme opäť schádzať dole. Ako isto viete aj z minulých článkov, pokiaľ je možnosť, volíme návrat po inej trase, ako sme išli hore. Po smerovník označujúci bod Trojica ideme tým istým turistickým chodníkom, avšak potom odbočujeme na modrý. Ten nás cez Tri studne vedie po krásnej ceste, ktorá sa so zmenšujúcou hmlou stáva ešte atraktívnejšou. Slnečné lúče pomedzi stromy spojené s čiastočnými výhľadmi na okolie sú dostačujúcou záplatou na absenciu výhľadom z vyhliadky Štós.