Cesta k Sedlu pod Bradou sa opäť tiahne príjemným lesom. Schladenie o niekoľko stupňov vďaka hustému listnatým stromom oproti tomu ako „pečie“ na priamom slnku je príjemné a skutočne si to užívame. Prekvapivá je aj absencia ostatných turistov počas prechodu danej časti Súľovských skál. Väčšina ľudí išla pravdepodobne len po náučnom chodníku na Hrad Súľov, ktorý sa už skôr odpojil a smeroval odlišnou cestou.
Prichádzame po červenej trase k sedlu a podľa smerovníku vidíme, že sa nachádzame teraz súčasne aj na modrej turistickej trase. Aktuálne sme vo výške 660 m n. m., a pred nami je mierne stúpanie, keďže sa blížime k masívu Brady. Po pravej strane však čaká pravdepodobne najkrajší výhľad dnešného dňa – Štefánikova vyhliadka.
Vyhliadka ponúka podmanivé panoramatické zábery na celé Súľovské skaly obklopujúce obec Súľov-Hradná. Tá vyzerá v zovretí vrchov priam rozprávkovo. Robíme si prestávku a kocháme sa pohľadmi. Robíme aj niekoľko fotografií na pamiatku, aby sme si zachovali tieto prírodné výjavy. Počas oddychu vytiahnem opäť mapu TM VKÚ 157 Súľovské vrchy a pozeráme, čo nás najbližšie na trase čaká.
Pobalíme si svoje veci a pokračujeme v plánovanej ceste za dobrodružstvom počas tohto sviatočného prvomájového dňa. Míňame Bradu, najvyšší bod dnešnej turistiky vo výške 816 m n. m., na ktorú však žiadna oficiálna trasa nevedie, a obdivujeme jej majestátnosť. Brada sa v minulosti nazývala aj Patriková a patrí do Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly. Pre vyznávačov lezenia musia byť Súľovské vrchy rajskou záhradou, kde si prídu na svoje.
Ideme ďalej a poctivo vyšliapané výškové metre postupne začíname strácať. Stretávame aj ďalších ľudí všetkých vekových kategórií, ktorí si prišli oddýchnuť a načerpať novú energiu. Vidíme opäť ďalšiu odbočku na vyhliadku, avšak tentokrát ju ignorujeme a ideme priamo k smerovníku označujúcemu miesto Pod Roháčom. Tu oddychuje väčšia skupina českých turistov, ktorá si evidentne návštevu tohto miesta veľmi užíva. V bode Pod Roháčom sa odpájame z červenej aj modrej trasy a od teraz nám bude až po parkovisko robiť spoločnosť turistický chodník žltej farby.
O niekoľko minút prichádzame k veľkému skalnému útvaru, ktorý vieme v mapách nájsť pod označením Skalné okno, prípadne aj ako Obrovská brána. Zaujímavosťou je, že zmienka o nej pochádza už 13. storočia, konkrétne z roku 1268. Podobnými útvarmi je celá oblasť známa a je ich tu niekoľko, avšak aj opätovný pohľad nechá človeka v nemom úžase. Klesáme teda ďalej a musíme dávať pozor na každý krok, keďže kombinácia strmých úsekov a výskyt blata nie je práve najšťastnejšia. Bojujeme však statočne a odmenou je bezpečný zostup exponovaným terénom trasy, bez nejakého pošmyknutia alebo inej ujmy.
Pred nami je roklina s upozornením na uzáveru. Volíme teda novovybudovanú obchádzku. Roklinu pred pár rokmi zasypali veľké kusy skál, takže sa stala nepriechodnou a bolo potrebné vybudovať jej obchádzku. Cesta je príjemná a ide popod skaly, takže sa môžeme naďalej hýčkať neopakovateľnými výjavmi. Čoskoro vidíme odbočku k Šarkanej diere ale po krátkej konzultácii ideme ďalej, keďže pred nami je ešte kus cesty na parkovisko. Šarkania diera predstavuje významné archeologické nálezisko. V minulosti sa v nej našli pozostatky jaskynného medveďa a zvyšky ľudského osídlenia z doby kamennej. Podľa fotografií na internete sa jedná o skutočne krásne miesto.
Ideme cestou popri lúke a stretávame ľudí ako si opekajú na vyhradených ohniskách. Vôňa špekačiek a miestne scenérie len dotvárajú idylku a genius loci Súľovských vrchov. Hodnotíme, že sa jedná o nádherné miesto s početnými možnosťami trávenia voľného času. Zanedlho míňame kamenný hríb. Jedná o interesantne tvarovanú skalu pripomínajúcu skutočne druh mykologického fragmentu.
Za niekoľko minút úspešne ukončujeme dnešný okruh naprieč Súľovskými skalami, keď prichádzame k autu na parkovisko, odkiaľ sme ráno započali púť. Sme unavení tak akurát a už teraz vieme, že na tomto mieste sme neboli posledný krát. V podvedomí už plánujem budúce trasy na Roháč a Žibrid. Pokiaľ existuje miesto, ktoré vie urobiť na návštevníka dojem už pri prvej návšteve, tak Súľovské vrchy môžeme za takéto miesto určite bez váhania označiť.