Počas premýšľania o našom ďalšom cieľovom vysokohorskom bode sme sa zhodli, že chceme vystúpiť na niečo menej známe. V poslednom čase sme zdolali Veľký Choč, Ploskú, Téryho chatu, či Baranec. Tentokrát sme si vybrali menej navštevovaný vrch, ktorý možno neprávom uniká pozornosti turistom, aj napriek tomu, že ide o nádherný výškový bod s ešte krajšími panoramatickými výhľadmi.
Voľba padla na nízkotatranský Salatín ležiaci čiastočne mimo hlavného hrebeňa v severozápadnej časti tohto pohoria. Salatín leží vo výške 1 630 m n. m., nad obcou Liptovská Lúžna. Tá je zároveň ideálnym východiskovým bodom na jeho zdolanie. Z najvyššieho bodu nášho najbližšieho cieľa je možné pozorovať veľkú časti nízkotatranského hrebeňa, Veľkú Fatru, Malú Fatru, Chočské vrchy i samotné Tatry. Je to skutočne skvelá pozvánka na tento kopec!
K vydarenému turistickému výstupu patrí nepochybne aj dôsledné plánovanie celej akcie. V našom prípade sme opäť použili mapu TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok. Vďaka tomuto kartografickému dielu sme mali znova presnejší prehľad o tom, čo nás v daný deň bude čakať. Za veľkú výhodu považujem uverejnené časy výstupov, ktorých garantom je Klub slovenských turistov.
Príchod do Liptovskej Lúžnej
Dostavujeme sa na parkovisko pri futbalovom ihrisku v Liptovskej Lúžnej. Toto je náš začiatočný bod na ceste k dosiahnutiu čarovných výhľadov na celú okolitú krajinu. Turistická mapa prezrádza, že dnes budeme „potrebovať“ iba chodník značený červenou farbou. Vyzerá, že pôjde o príjemný výstup, ktorý na jeho konci vygraduje prudkým stúpaním. Počas februárového zimného obdobia pôjde určite o zaujímavý úsek výstupu. Začíname kráčať po asfaltovej ceste, ktorá vyzerá, že bude robiť ešte nejaký čas spoločnosť.
Priebežne míňame niekoľko pritekajúcich potôčikov. Červený potok, Machnatá a niektoré nie sú ani pomenované. Mierne stúpanie má za následok našu aktuálnu výšku predstavujúcu hodnotu 850 m n. m. V duchu si hovoríme, že ten záver bude skutočne strmý. Netešíme sa veľmi na neho a tak si ešte užívame túto relatívne príjemnú cestu.
Cestou k Ráztockému sedlu
Stúpanie sa drží neustále na veľmi miernej hodnote. Po ľavej strane sa začínajú ukazovať zaujímavé kamenné výtvory. Najvyšší bod z uvedených útvarov nesie pomenovanie Strapatá a dosahuje hodnotu 1 415 m n. m. Daná oblasť nesie pomenovanie Strapaté. Človeka tam láka vystúpiť, avšak absencia turistickej trasy k tomuto miestu ruší takéto nápady. Onedlho prichádzame k turistickému smerovníku označujúcemu bod Výrobiská. To sme už vo výške 1 093 m n. m. Na dosiahnutie Salatínu musíme prekonať ešte približne 500 výškových metrov.
Odtiaľto je to podľa časov 25 minút k Ráztockému sedlu. Túto čast chodníka prejdeme o 10 minút rýchlejšie a dosahujeme prvý významný bod dnešného výstupu v podobe sedla vo výške 1 234 m n. m. Konečne tu stretávame prvých turistov dnešného dňa. Pozdravíme sa a vymeníme s nimi aj niekoľko slov. Trochu sa občerstvíme a oddýchneme si pred záverečným stúpaním, ktoré odtiaľto vyzerá ešte zaujímavejšie ako sme čakali.
Salatín nám nič nedaruje
Už prvé krok záverečného prudkého stúpania ukazujú, že Salatín nie je len taká obyčajná pohodová vychádzka. Miestami musíme používať aj ruky, keďže terén je pomerne šmykľavý. Kombinácia snehu, blata a zľadovatelých úsekov je priam stvorená na privodenie si nečakaného úrazu. Postupujeme teda opatrne a kontrolujeme každý jeden krok. Postupne nechávame za nami výšku 1 300 m n. m., a potom aj 1 500 m n. m. Po takmer hodine prichádzame konečne k turistickému smerovníku, ktorý prezrádza, že sme na Salatíne. Na samotný vrchol však musíme zdolať ešte niekoľko ďalších výškových metrov.
Konečne! Dosahujeme vrchol, kde je evidentne stará ceduľa označujúca vrchol. Nachádzame tu aj vrcholový zošit, kam zaznačíme našu návštevu tohto neprávom prehliadaného kopca. Silný vietor na najvyššom bode dnešného výstupu dáva zabrať a tak si robíme spomienkové fotografie na prekrásne okolie. Nehovorím to často, ale z tohto kopca sú jednoznačne jedny z najkrajších výhľadov na okolitú krajinu, aké som kedy videl. Je to neopísateľná krása, ktorú musíte jednoznačne zažiť na vlastnej koži. Nízke Tatry sú čarovné a vidieť ich z tohto pohľadu je magické.
Po čase začneme rozmýšľať nad zostupom ale netešíme sa na úsek odtiaľto až po Ráztocké sedlo. Ideme teda opatrnejšie ako hore a s pomocou všetkých končatín prechádzame najkomplikovanejší úsek. Zvyšok cesty ku parkovisku je už len príjemná prechádzka. Pokiaľ teda hľadáte inšpiráciu na výlet, určite nevynechajte nízkotatranský Salatín!