Veľmi rád chodím na vrchy, kde som ešte predtým nebol. Obsahujú v sebe niečo tajomné a jedinečné, keďže človek predtým nevie, čo ho čaká počas výstupu. Objavovanie nových turistických trás ukrýva v sebe čaro, a tým robia daný výstup ešte zaujímavejším. Keď sme sa rozhodovali o našom ďalšom turistickom dobrodružstve, upreli sme zrak na Kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier. Zhodli sme sa na Panskej holi ležiacej nad obcou Liptovská Teplička.

Tento vrch s výškou 1 429 m n. m. láka na jedinečné výhľady počas výstupu naň. Z jednej strany hrebeň Nízkych Tatier a z druhej strany Západné i Vysoké Tatry. Pozorovať je možné Kozie chrbty aj Levočské vrchy. Po prezretí prvotných informácií a fotografií na internete sme sa zhodli, že na toto miesto jednoznačne musíme ísť.

Snažili sme sa na túto interesantnú turistickú trasu poctivo pripraviť, čo zahŕňalo okrem dostatočnej zásoby jedla a pitia aj vhodnú turistickú mapu. Tentokrát nám opäť pomohla mapa TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa. Vďaka nej sa dal plánovaný výstup oveľa ľahšie pripraviť hlavne z časového hľadiska, čo je veľmi dôležité. Podľa prvotných odhadov nás čakalo necelých 20 km chôdze, čo rozhodne nie je málo.

Liptovská Teplička je rozprávková obec

Ráno prichádzame do obce Liptovská Teplička na parkovisko pri obľúbenom lyžiarskom stredisku. Odstavná plocha je prázdna, takže dnes očakávame prakticky súkromný výstup. Už na prvý pohľad zaujme obec svojou krásou a jedinečnosťou. Drevenice, atmosféra, malé pivničky v zemi a čarovná okolitá príroda. Neskôr sa dozvedáme, že v roku 2007 vyhrala súťaž o Naj obec na Slovensku. Evidentne išlo o zaslúžené prvenstvo.

Po vystúpení z auta nás prekvapí silnejší vietor, avšak oblečieme sa tak, aby nebol prekážkou. Pre istotu ešte raz pozrieme do turistickej mapy od VKÚ Harmanec a napájame sa na modrý turistický chodník, ktorý obchádza zjazdovku. Sme za to radi, pretože ísť ňou priamo hore by dalo poriadne zabrať hneď z rána. Trasa ponúka príjemné stúpanie a tešíme sa na výhľady. Tie by mali robiť spoločnosť počas celej trasy od Sedla pod Doštiankou až po samotnú Panskú hoľu.

Cesta na Panskú hoľu je príjemná

Prichádzame do Sedla pod Doštiankou. Tu sme už vo výške 1 150 m n. m., čo nás príjemne prekvapí. Je tu kríž i lavička, na ktorej si trocha oddýchneme a načerpáme ďalšie sily. Hľadáme sľúbené výhľady, avšak kvôli silnejšej intenzite saharského piesku nevidíme v diaľke prakticky nič okrem jemných obrysov Nízkych i Vysokých Tatier. Sme trochu sklamaní ale veríme, že neskôr sa situácia ešte zlepší (pozn.: nezlepšila sa).

Od sedla pokračujeme po žlto značenom chodníku. Hôľny charakter tejto pasáže výstupu pripomína Veľkú Fatru s jej oblými rysmi. Nízkotatranská príroda ponúka skutočne mnoho druhov prírodných krás. Cestou prechádzame okolo núdzovej útulne, ktorá v minulosti pravdepodobne slúžila ako salaš. Sme radi, že nie sme v situácii, kedy by sme ju museli využiť. Čoraz istejšie sa približujeme k vrcholu Panskej hole. Vchádzame do menšieho lesa, kde sú občasné pozostatky snehovej nádielky, ktorú pripomína už len hrebeň neďalekých Nízkych Tatier.

Po našej anabáze v lese čoskoro uvidíme vrcholový smerovník s označením najvyššieho bodu dnešného výstupu. Sme vo výške 1 429 m n. m. a v podstate bez väčšej námahy si môžeme povedať, že sme zdolali tento zaujímavý vrchol. Lokalita je viacmenej v obkolesení stromov, takže výhľady sú obmedzené. Po krátkom oddychu teda zavelíme na odchod. Čaká nás ešte slušná porcia kilometrov.

Ždiarskou dolinou opäť do Liptovskej Tepličky

Pokračujeme žltou trasou od Panskej hole až ku smerovníku označujúcemu lokalitu Budnárka. Z tohto bodu by sme mohli ísť aj na známu Útulňu Andrejcová, avšak na to dnes, bohužiaľ, nemáme priestor. Volíme teda chôdzu Ždiarskou dolinou. Tu sa čoskoro mení povrch na asfalt, čo mnoho turistov nemá veľmi v obľube. Obdivujeme krásu doliny, ktorú dotvára i Ždiarsky potok. Inak je tu pokoj a my si tak vychutnávame ničím nerušenú cestu dolinou.

Po niekoľkých kilometroch vychádzame z doliny a po krátkej chôdzi Náučným chodníkom „Okolím Liptovskej Tepličky“, vchádzame opäť do dedinky. Cestou obdivujeme jedinečné pivničky usadené v zemi. Pripomínajú scénu zo známej fantasy série kníh Pán prsteňov. Prejdeme obcou až k parkovisku odkiaľ sme ráno začínali. Počas oddychu hodnotíme, že išlo o turistický prechod, ktorý rozhodne musíte absolvovať. Nezabudnite si však zabaliť do batohu turistickú mapu od VKÚ Harmanec.