Chôdza na vrchol je čoraz vyčerpávajúcejšia

Po tom, ako sme potešili naše esteticky zamerané duše pohľadom na vidmo, môžeme pokračovať ďalej. Sme oddýchnutí po dlhšej prestávke na Holom vrchu a čoskoro sa nachádzame vo výške 1 800 m n. m. Teplota, aj keď v tomto prípade môžeme hovoriť o zimnote, sa opäť znížila. Musíme sa neustále hýbať, pretože počas ďalšej dlhšej prestávky by sme, hovorovo povedané „vychladli“, a ťažšie znášali aktuálne meteorologické podmienky.

Krok po kroku postupujeme a orientujeme sa podľa zimného tyčovanie, keďže nie vždy je vychodená trasa v blízkosti daného orientačného bodu. Jedny stopy smerujú inou trasou a ostatné zase ďalšou. Vhodné pasáže tohto prechodu využívame na vstrebanie celej atmosféry a krásy, ktorú ponúka táto časť Slovenska. Nechce sa nám veriť, že pred necelými tromi hodinami sme boli dole na parkovisku v úplnej hmle bez nejakej nádejnej vyhliadky na takéto otvorené výhľady do ďaleka.

Ako postupujeme bližšie ku Barancu, vietor sa stáva nepríjemnejším a otravnejším. Zatiaľ to nie je však žiadna neprekonateľná prekážka, takže sa sústredíme na náš stanovený cieľ. Postupom času sledujeme aj na ostatných turistoch, že poveternostné podmienky im začínajú brániť v plynulom kráčaní na vrchol ležiaci vo výške 2 184 m n. m. Hlavu musíme mať sklonenú trochu nižšie a raz je otočená na Jamnícku dolinu a inokedy na Žiarsku dolinu, v závislosti od smeru fúkania.

Vrchol Baranca je prekážkou

Podľa mapy TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka s mierkou 1 : 25 000 sme si naplánovali dnešný výlet dokonale, čo sa týka času, prevýšenia i časového harmonogramu. S čím sme však nerátali je silný vetrisko, ktorý sa usadil v tejto oblasti. Musíme vynaložiť viac energie na putovanie. To si vyberá svoju daň vo zvýšenej kadencii kratších prestávok. Zima nám nie je ani napriek tomu, že teploty atakujú -17 stupňov Celzia. Silné prúdenie vzduchu ale začína robiť stále väčší problém.

Momentálne sme veľmi vďační za to, že máme mačky, ktoré sa vedia krásne zapichnúť do zľadovatelého snežného podkladu. Neviem si predstaviť situáciu, že by som ich momentálne nemal so sebou. V takom prípade by išlo o veľmi nebezpečný výstup, ktorý by sa nemusel skončiť úplne šťastným spôsobom. Už sme vyššie ako 1 900 m n. m. a vietor naberá charakter menšej víchrice. Sme prikrčení a po každých pár metroch si musíme ľahnúť na zem a počkať, kým sa situácia upokojí, aby sme mohli pokračovať. Nechcem si predstavovať, ako to vyzerá na vrchole.

Najvyšší bod Baranca je stále bližšie, čo značí aj dosiahnutie výšky presahujúcej 2 100 m n. m. Situácia sa mení na horšiu, keďže niekoľko minút len ležíme bez postupu ďalej. Poveternostné podmienky sa stávajú oveľa horšími. Po krátkej porade sa jednohlasne rozhodneme výstup ukončiť a zahájiť cestu späť na parkovisko v Žiarskej doline.

Návrat dole

Cestou dole sme trochu sklesnutí, keďže nás od vrcholu delil skutočne len kúsok. Niekoľkokrát sa ešte otočíme späť a pri pohľade na zúriace vzdušné víry sa utvrdzujeme, že sme urobili správne rozhodnutie. Hora neutečie a bude tu aj nabudúce. V duchu sa za toto rozhodnutie chválime. Zostup je o čosi lepší a zameriavame sa na nádherné inverzie, ktoré sa neustále držia nad Liptovom. Ten je zahalený do tajomna a nevyzerá, že by sa to malo počas dnešného dňa zmeniť.

Opäť míňame Holý vrch. Pri rozhovore s ďalšími turistami ich upozorňujeme na vietor a nevedia pochopiť, ako tam môže byť tak zle. Nuž, presvedčia sa o tom na vlastnej koži, keďže pokračujú ďalej vo svojej púti. Vnárame sa do lesa a svižným tempom nechávame za sebou jeden výškový meter za druhým. V lese sme prakticky sami a užívame si to ticho a postupný prechod do hmly, ktorá ho zahaľuje.

Prichádzame na parkovisko v Žiarskej doline a nestačíme sa čudovať jeho obsadenosti. Úplne plná plocha ukazuje vysoký záujem o Západné Tatry a aktívne trávenie voľného času. Rýchlo sa prezlečieme do suchých vecí a sadneme do auta, kde okamžite zapíname kúrenie. Trochu teplého vzduchu pôsobí na naše telá ako balzam. Počas opúšťania parkoviska a jazdy naprieč Liptovom bilancujeme dnešné dobrodružstvo. Na jednej strane zamrzí, že sa nepodarilo vyjsť na Baranec, avšak na druhej strane sme radi za racionálne rozhodnutie, vďaka ktorému sme bezpečne prišli späť. Počas lepších poveternostných podmienok jednoznačne odporúčam návštevu tohto miesta aj so sprievodom turistickej mapy od VKÚ Harmanec!