Orlová, ako náš najbližší bod kam máme namierené, je kužeľovitého tvaru s rôznymi skalnými útvarmi na svojom vrchole. Západne od najvyššieho miesta, ktoré predstavuje 1 840 m n. m., sa nachádza kríž. Katastrálne patrí Orlová k obciam Pohorelá a Šumiac.

Z Bartkovej nás čaká mierne klesanie, aby sme následne počas cesty na Orlovú stratené výškové metre nabrali opäť do nôh. Nepríjemný vietor pôvabne ignorujeme, pretože jesenné farby hrebeňa Nízkych Tatier hrajú všetkými odtieňmi hnedej, červenej, žltej a oranžovej. Tie vytvárajú nádherné prírodné divadlo. Snažíme sa tieto výjavy zachytiť na fotografii, avšak v duchu vieme, že žiadny fotoaparát nie je schopný vystihnúť v plnom rozsahu aktuálne čaro tohto turistického výstupu.

Prichádzame na Orlovú a robíme si menšiu prestávku, keďže v nohách už máme pomerne slušnú porciu kilometrov. V diaľke sa ukazuje vrchol vysielača na Kráľovej holi, čo nám bude po zvyšok hrebeňovky slúžiť ako motivácia. Po krátkom oddychu a kontroly autobusových spojov zo Šumiaca do Pohorelej ideme ďalej.

Neustále sa obzeráme okolo seba, keďže Liptov po ľavej a Horehronie po pravej strane nás nechávajú bez slov. Na tomto mieste si spomeniem na citát od berberského učenca, cestovateľa a zároveň geografa zo 14. storočia menom Ibn Battúta. V ňom hovorí: „Cestovanie. Najprv ťa zanechá bez slov, potom ťa premení na rozprávača“. V tomto prípade by sme však vymenili „cestovanie“ za slovo „turistika“.

Ako nám ubieha cesta a minúty, prichádzame za necelú polhodinu aj k Strednej holi. Jej najvyšší bod predstavuje 1 876 m n. m., čím o 36 výškových metrov necháva za sebou Orlovú. Na Strednej holi, ktorá má tiež kužeľovitý tvar, si len skontrolujeme čas a bez prestávky ideme ďalej po červenej turistickej trase predstavujúcej Cestu hrdinov SNP. Počas tohto úseku stretávame prvého turistu dnešného dňa. Doteraz sme aktívne potvrdzovali odľahlosť a pokoj v tejto časti Kráľovohoľských Tatier.

Televízny a rozhlasový vysielač na Kráľovej holi, kde podľa ľudovej tvorby rastie strom zelený, sa čoraz viac približuje. Aj napriek tomu však trvá cesta sem od Strednej hole približne 40 minút. Opäť musíme niekoľko výškových metrov stratiť, aby sme ich v záverečnom stúpaní znova nabrali, kým dosiahneme kráľovohoľských 1 946 m n. m., ktoré predstavujú náš najvyšší bod  dnešného skráteného prechodu hrebeňom Nízkych Tatier.

Poveternostné podmienky ustali a slnečné lúče príjemne hrejú aj na konci októbra, čo nás neustále povzbudzuje na ceste vpred. Vysielač každým krokom vyzerá bližšie a bližšie. Časy v turistickej mape TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa boli opäť presné a teší nás, že sme sa mohli na tento prvok v mape spoľahnúť. Konečne dosahujeme najvyšší vrchol východnej časti Nízkych Tatier. Stretávame pár cyklistov, ktorí sa rozhodli sem vyjsť za pomoci bicyklov. Kráľova hoľa je vďaka asfaltovej ceste vyhľadávaným centrom nadšencov náročnejšej cyklistiky.

Nemáme čas nazvyš, keďže podľa nášho harmonogramu by sme mali ísť do obce Šumiac prakticky bez prestávky, aby sme stihli vytúžený autobusový spoj do Pohorelej, kde máme odstavené auto pri známom medokýši. Výškové metre nechávame za nami v pomerne svižnom tempe a čochvíľa sme pokojnejší, keďže už nemáme výrazný časový sklz. Po pár desiatkach minút dosahujeme v rekordnom čase Predné sedlo, na ktorom stojí obľúbená Chata pod Kráľovou hoľou. Prestávku a občerstvenie na nej však musíme odložiť na inokedy.

Neustále klesáme a ani neviem ako, prichádzame do centra Šumiacu na autobusovú zastávku. Čas zostupu som nestopoval ale určite by sa zaradil medzi najrýchlejšie. Počkáme chvíľu na odvoz a už sme na ceste do Pohorelej. Cez okno autobusu sledujeme hrebeň Nízkych Tatier, na ktorom sme boli doslova pred pár chvíľami. Začínajú v nás prevládať pozitívne emócie vďaka úspešnému dosiahnutiu tohto skráteného prechodu.

Vystupujeme v Pohorelej pri železničnej stanici a čakajú nás ešte ďalšie skoro 2 kilometre naprieč obcou, aby sme prišli ku autu. Mám vnútorný pocit, že toto prevýšenie mi dáva zabrať viac ako cesta z Orlovej na Strednú hoľu. To však už nič nemení na absolvovaných 22 kilometroch. Tie sa bezpochyby zaradia medzi moje najkrajšie túry, aké som kedy absolvoval. Nádherné prostredie v kombinácii s ideálnym počasím sú nespochybniteľným receptom na neopakovateľné spomienky.