Počas letnej návštevy Javorníkov z Podjavorníka sme si všimli náučný chodník v okolí Papradna. Doma sadám za mapu a zisťujem viac. Chodník prechádza aj okolo agrogruntu a Koliby, kde sa dá občerstviť, je možné si tu aj zajazdiť na koníkoch. Idete prevažne lúkami, a tak koncom novembra si to sem ideme pozrieť

Je klasické novembrové sychravé počasie, ale neprší, teplota iba tak tak nad nulou. Parkujeme v Papradne pod kostolom pri Coop Jednote. Odtiaľto pokračujeme pešo vyššie dolinou povedľa hlavnej cesty. Pri najbližšej autobusovej zastávke odbočuje chodník doprava. Je zvláštne, že chodník nemá žiadne značenie, upozorňujú naň náučné tabule. A pri každej z tabúľ stojí menší turistický prístrešok, na sadnutie má len dosky, klasický stolík s lavicami nemá. Smerujeme ku Podhúboči, za novostavbami povedľa chodníka preteká potok Koškovec. Pôvodné stavby sú sústredené skôr okolo kostola v centre obce. Naľavo si všímame malú kaplnku. Po niečo vyše kilometri nechávame domčeky za sebou a asfalt sa mení na lesnú cestu. Je tu druhá tabuľa s prístreškom. Naberáme severný smer a čoskoro odbočujeme doprava strmšie do zalesnených svahov. Tu vychádzame na traverzujúci lesný chodník a južným smerom sa vraciame pod Panský háj, kde vychádzame z lesa ku tretej náučnej tabuli a prístrešku. Od tohto miesta vedie zvyšná časť prechádzky lúkami. Je hmlisto a tráva je nízka, a tak sa nemusíme báť, že budeme mať od vysokej trávy mokré nohy. Na lúkach sa dá tiež vyhnúť blatku. Výhľady sú obmedzené, ale to nám nevadí. Stretávame poľovníkov, asi sú na love – vidíme ich pri viacerých roztrúsených kríkoch. 

Mám červenú bundu, a tak si nás snáď nikto so zverou nezmýli. Pokračujeme po chodníku vyššie. Sme prekvapení, keď vidíme aj v novembri ešte pasúce sa ovečky, stádo s bačom je obďaleč. Všímame si aj peknú murovanú kaplnku, už mimo trasy náučného chodníka. Pozerám do mapy, sú tu aj iné cestičky, ktorými sa znova na náučný chodník napojíme. A tak smerujeme ku kaplnke, ktorá stojí v časti Chotáre. Je oplotená, stoja pri nej dve lipy a nechýba lavička na posedenie – je to pekné miesto na zastavenie. Stretávame tu osamoteného bežca. Asi je miestny, vybieha ešte vyššie. My sa od kaplnky zberáme ku časti Zadky na hranicu lesa a lúky. Ešte si v spätnom pohľade obzeráme v miernom stúpaní kaplnku. Zo sedielka schádza cestička aj do druhej doliny, kde sa rozprestiera Štiavnik. Teraz ho dolu v údolí skôr len tušíme, ako vidíme. Nechýba ani hlučný motorkár, našťastie rýchlo prefrčí okolo nás a mizne z dohľadu. Na briežku za kríkmi míňame drevený prístrešok. Bohužiaľ vo vnútri vidím iba neporiadok, veľa prázdnych plechoviek. Tipujem že sú zálohované, ale ani tak nestáli majiteľovi za to, aby ich po sebe odtiaľto odniesol. Pred prístreškom je malé ohnisko. Dolu pod nami juho-západným smerom vidíme Kolibu, kde sa chceme zastaviť a občerstviť. Schádzame svahmi dolu a obdivujeme veľkú solitérnu jedľu. Je obrovská a pripomína mi Oravu, či Kysucké Beskydy, kde o takéto širokorozkonárené solitérne stromy nie je núdza. Pri Kolibe sú aj oplotené pasienky pre koníky a somárika, a tak sa snažíme optimalizovať trasu. 

Blato sa nám darí obísť. Prichádzame ku miestu s pasúcimi sa koníkmi, kde sa zároveň znova napájame na náučný chodník. Koníky majú hrubé nohy, neviem, či sú to ťažné koníky. Sú kľudné, jeden z nich tu stojí úplne nehybne. Pristavujeme sa pri nich a fotím si ich. Parkovisko pod Kolibou je plné – drvivá väčšina návštevníkov sem prišla autami. Pre deti je tu pomerne veľké detské ihrisko a minitrampolína, a je tu aj nekrytá plocha na jazdenie na koníkoch. Z domácich výrobkov sú momentálne v ponuke syry a korbáčiky. Vchádzame do Koliby akurát v čase nedeľného obeda.  Máme šťastie na voľné miesto pri drevených stoloch. Obsluha je rýchla, dávame si kávu, nealko pivo a cesnakovú polievku so šunkou, syrom a s krutónmi. Polievka je chutná a sýta. A dobre sme sa zahriali. Beriem si ešte materiály o blízkej Manínskej tiesňave, dajú sa tu požičať aj elektrobicykle. Po zaplatení vychádzame von a po náučnom chodníku smerujeme v miernom stúpaní ku solitérnemu stromu na lúke. Ďalšie pekné miesto na zastavenie. Potom chodník schádza naspäť do dolinky, ktorou sme ráno vychádzali. Vchádzame do Papradna. Ku autu sa vraciame inou bočnou cestičkou, na orientáciu nám dobre slúži veža kostola. Míňame niekoľko drevených pôvodných usadlostí a hospodárskych budov. Pomerne veľký a neprehliadnuteľný kostol v Papradne je po rekonštrukcii a tento rok má okrúhle 230. výročie jeho vysviacky. Viac informácií o kostole si prečítate napríklad tu. Posledný novembrový víkend sa v  Papradne konajú tradičné Ondrejovské a v Kolibe je plánovaný začiatkom decembra Mikulášsky deň so zabíjačkovými špecialitami. Koliba organizuje začiatkom leta aj detskú považskú cykloligu.