Pred koncom zimných prázdnin sa vyčasuje, a tak je rozhodnuté, že časť dňa prežijeme vonku na slnku na turistike. Rozhodujeme sa navštíviť okolie Lysice. Je to malá dedinka neďaleko za Žilinou, kúsok bokom od cesty smerujúcej do Terchovej.
Za Strážou odbočujeme automdoľava a zakrátko vchádzame do Lysice. Parkujeme pri miestnej Coop Jednote. Kontrolujem polohu podľa GPS, či môžeme odtiaľto pokračovať pešo. Je tu totižto potok. Zdá sa, že sme na jeho správnom brehu. Deti si kupujú motivačné sladkosti, a potom vyrážame. Z cesty idúcej cez Lysicu nás naviguje doprava drevený smerovník – mali by sme ísť podľa zelenej cyklotrasy ku sedlu Jalovec v Kysuckej vrchovine. Ideme krátko po úseku, kde preteká potok čiastočne po našom chodníku. Po poriadne chladnej noci tak máme postarané o ľadík, a tak dávame pozor. Stúpacie železá máme v batohu, ale napokon ich na túre nepotrebujeme. Prichádzame ku prameňu Vajcovky – prekvapuje ma, že má teplotu vhodnú na pitie, a tak ju ochutnávame. Nuž, má vajcovú chuť a aj vôňu. Oproti prameňu je veľký krytý prístrešok s niekoľkými stolmi a lavicami na sedenie. Vraciame sa späť na cyklochodník a pokračujeme v miernom stúpaní. Prichádzame na miesto, kde začínajú byť lúky. Odbočujeme doľava popri remízke so stromami. Pod nohami máme mierny poprašok snehu – zatiaľ drží a slnko ho neroztopilo. Začíname stúpať cez zasneženú lúku a rozhodujeme sa trochu si skrátiť cestu.
Cyklotrasa ide tak, aby bolo stúpanie čo najmiernejšie, my pôjdeme priamo hore cez lúky a trasu si tak trošku skrátime. V diaľke hore vidíme žltý stĺpik, tak tipujeme, že k nemu sa musíme dostať. Prechádzame cez ďalšiu remízku, ktorá ide naprieč – vrstevnicovo. Na snehu vidíme zopár stôp srniek. Sme na slnku a už sa začíname zahrievať. Ukazujú sa pekné pohľady na Malú Fatru. Jednak vidíme hlavný malofatranský hrebeň, ale aj bočné hrebene a dolinky, ako napríklad Baraniarky alebo Kraviarske. Slnko je vpravo a teším sa, že nie je protisvetlo. Pod kopčekmi na pláni dolu sú domčeky Belej. Sme piati, každý si ide svojím tempom, až sa stretávame pri stĺpiku. Sú tu iba zelené šípky označujúce cyklotrasu, text tu nie je žiaden. Dávame si tu krátku prestávku, dopĺňame tekutiny. Pozeráme do mapy TM 110 Malá Fatra – Vrátna – podľa vrstevníc by sme mali pokračovať už iba v miernom stúpaní popri kraji lesa. A tak to aj je. Dostávame sa do tieňa, tu je viac zmrznutý sneh. Sme čoraz viac bližšie k hrebeňu vedúcemu od Magury ku Požehe v Kysuckej vrchovine.
Zakrátko sme v sedielku a znova na slnku. Deti sa tu posilňujú, my dospelí medzitým prechádzame cez krátky pruh lesa a vychádzame na druhej strane na lúkach s výhľadom na kysuckú Ľadonhoru. Vraciame sa naspäť a cez ďalekohľad pozorujeme malofatranský hrebeň, či je tu nejaký život. Vietor sfukuje sneh pod Malým Kriváňom, tu môže celkom silno fúkať. Vidíme ľudí na Veľkom Kriváni a pomerne husté čierne bodky sú aj na Chlebe. Vidíme aj vrchnú časť lanovky v Snilovskom sedle. Do sedielka v našich stopách vychádzajú zdola dvaja cyklisti. Najprv si myslíme, že idú na klasických bicykloch, ale ich prirýchle tempo prezrádza, že majú elektrobicykle. Pozdravíme sa, pokračujú do sedielka a v lesíku sa nám strácajú z dohľadu. Pohľady zo sedielka sú veľmi pekné – nechýba silná malofatranská trojka – Malý a Veľký Rozsutec a Stoh. Slniečko hreje, je tu veľmi príjemne. Potom sa dávame na spiatočnú cestu. Nestretávame už nikoho. Slnko je nižšie na obzore, a tak sú o niečo lepšie svetelné podmienky, polarizačný filter vylepšuje fotografie. Cesta naspäť ubieha rýchlejšie. Pozeráme sa do mapy a zisťujeme, že žltá značka vychádza zo západného kraja Lysice smerom do sedla Žiarce – to by mohol byť dobrý tip na ďalšiu vychádzku. Ranné ľadíky na chodníku nižšie pod Vajcovkou povolili.
Prechádzka cyklotrasou 5472 sa nám všetkým páčila, odmenila nás krásnymi výhľadmi, za ktorými nebolo treba ani dlho, ani ďaleko, čo ocenili najmä deti. Na horskom bicykli by sme terén nevyšli, to by sme isto bicykle tlačili, ale na pešo to bolo pre nás ideálne.