Kežmarok je historické mesto na severe Slovenska, ktoré má bohatú históriu a kultúru. Pre turistov a miestnych obyvateľov je zaujímavé porovnať súčasný stav mesta s minulosťou. Pomocou historickej mapy Mappa generalis regni Hungariae Jána Lipského z roku 1806 a aktuálnej mapy si môžeme urobiť lepší obraz o zmene mesta a jeho okolia v priebehu rokov.

Mapa Kežmarok a okolie kedysi a dnes, porovnáva súčasný stav s minulosťou, je veľmi zaujímavá a informatívna pre turistov, učiteľov, a aj ich študentov.  Mierka mapy 1:85 000 umožňuje detailnejšie zobrazenie oblasti a poskytuje turistom, študentom, milovníkom histórie lepšiu predstavu o geografických a topografických rysoch tohto okresu.

Čo sa tu zmenilo za 200 rokov?

V čase vzniku mapy geografa Jána Lipského začiatkom 19. storočia neexistovalo Slovensko, ale spoločný štát Rakúsko-Uhorsko, v ktorom väčšina obyvateľstva rozprávala po nemecky a po maďarsky. Zároveň, pre nastupujúcu maďarizáciu Uhorska, boli slovenské názvy sídel pomaďarčované. S týmto faktom treba jednoznačne rátať pri čítaní historických názvov miest, obcí, pôd aj pohorí. Kežmarok bol Kesmark, hoci v zátvorke figuruje aj názov Kaysmark, Spišská Belá bola jednoducho Béla, Ľubica Leibitz, Vrbov Menyhard, Veľká Lomnica Lomnitz, Lendak Landok. A napríklad dnešná Slovenská Ves sa po maďarsky volala Tótfalu. Ak sa pozrieme na to, ako vyzeralo okolie niekdajšieho centra Spiša kedysi a dnes, najviac do očí udrie veľkosť dnešného okresného mesta. Celej historickej mape dominuje názov Kesmark. Na Lipského mape vidíme mestečko Ruszkinovce, ktoré zaniklo takmer 700 rokov po jeho vzniku pre vznik Vojenského obvodu Javorina. Veľkú pozornosť Lipský venoval vodám. Na spišských riekach nie sú veľké priehrady ani preložené toky, a tak nedošlo ani k veľkým zmenám. Na oboch mapách je dominantnou rieka Poprad, ktorej vody tečú na sever do Dunajca. História spomína na riečke Biela medzi Lendakom a Tatranskou Kotlinou dva mlyny, ktoré už dnes neexistujú. Rovnako by sme už márne na mape hľadali hostinec, ktorý stál na ceste za vtedajšou obcou Tótfalu smerom do Magurského sedla. Hlavná cesta z juhu cez Kežmarok na Podolínec sa však v smerovaní takmer nezmenila. Tatranská Lomnica v časoch Lipského mapy neexistovala, a teda ani dnešná významná cesta pripájajúca sa na hlavnú trasu vo Veľkej Lomnici. Nemohla existovať ani dnešná slovenská Route 66, odbočujúca na sever v Spišskej Belej. Zaujímavosťou historickej mapy boli kúpele Svablovka. Na súčasnej mape síce vidieť Ľubické kúpele, ale územie bolo dlho súčasťou Vojenského obvodu Javorina. A hoci ten je už zrušený, zatiaľ sa o obnovení kúpeľov príliš nehovorí. Najvýraznejšou zmenou v doprave je oproti historickej mape sieť železníc. Hoci snahy o vybudovanie železnice z Popradu do Kežmarku trvali dlho, železnica vznikla až koncom roka 1889. Železničná trať v podstate kopíruje tokrieky Poprad až do Plavča a ďalej do Poľska. V roku 1895 bola železnicouspojená aj Tatranská Lomnica odbočkou z hlavnej trate vo Leľkej Lomnici časti Studený Potok.