Po niekoľkých súvislejších veterných dňoch na horách, kde rýchlosť dosahovala hodnotu víchrice, sa upokojilo počasie. To znamená, že sme opäť začali upriamovať pozornosť na nejaké turistické dobrodružstvo. Po príjemnej skúsenosti z návštevy Útulne Limba, keď sme išli na Rakytov, sme sa rozhodli vyjsť na jednu z dostupných horských chát v Tatrách. Na výber ich bolo hneď viacero. Zbojnícka chata, Chata Plesnivec, Žiarska chata, Skalnatá chata, Chata pri Zelenom plese, či Téryho chata a iné. Výber je bohatý.
Finálna voľba padla na vyhľadávanú Téryho chatu, ako najvyššie položenú celoročne otvorenú chatu v Tatrách. Zdolať výšku 2 012 m n. m. je v zime skutočná výzva, takže sme sa nevedeli dočkať, kedy vyrazíme do Malej Studenej doliny. Túto chatu sme už v minulosti navštívili, avšak to bolo počas teplého jesenného dňa, kedy sa teploty veľmi nelíšili od tých letných. Tentokrát nás čakala úplne iná skúsenosť.
Aj pri opakovanom výstupe na totožné miesto je dôležité poctivé plánovanie. Opäť sme si pomohli s mapou TM VKÚ 113 Vysoké Tatry. V uvedenej turistickej mape sme našli časy, vďaka ktorým sa jednoduchšie ľahšie robil časový harmonogram pripravovaného výstupu. Počas zimného obdobia je trvanie turistiky dôležitejšie o to viac, pretože kratšie dni môžu byť zradné.
Od Hrebienka cez Bilíkovú chatu k „Rainerke“
Prichádzame ráno do Starého Smokovca, keďže chceme stihnúť rannú jazdu pozemnou lanovkou na Hrebienok. Vďaka tejto „skratke“ ušetríme približne 250 výškových metrov, čo naše nohy neskôr ocenia. Po príchode na Hrebienok si nasadzujeme protišmykové návleky. Najskôr ideme Náučným chodníkom Hrebienok cez Bilíkovú chatu k prvému dnešnému lákadlu, ktorým sú Vodopády Studeného potoka. Už z diaľky vidíme, že sú takmer celé zamrznuté. Po veľmi krátkej zastávke smerujeme k najstaršej a najmenšej chate v slovenských Tatrách – Rainerovej chate (1 301 m n. m.). Na svojom mieste stojí už od roku 1865.
Na „Rainerke“ si urobíme menšiu pauzu a doplníme tekutiny. Je síce začiatok februára ale celkom sa potíme a vieme, že naše telá dnes dostanú zabrať. Obdivujeme aj sochy zo snehu, vďaka ktorým sem chodia mnohí návštevníci. Nasledujúcu časť strávime na červenej Tatranskej magistrále. V tomto úseku stúpame a užívame si prvé výhľady na krajinu. Míňame Obrovský vodopád, ktorý má v tomto čase jedinečné čaro. Čoskoro však už prichádzame k ďalšej zastávke predstavujúcu Zamkovského chatu.
Cesta Malou Studenou dolinou
Na Zamkovského chate si nerobíme prestávku a pokračujeme v chôdzi. Túto horskú chatu momentálne čiastočne prerábajú. Podľa vizuálov bude vyzerať veľmi pekne po dokončení stavebných prác. Sme radi za vychodený turistický chodník zelenej farby, pretože okolitá snehová nádielka dáva na známosť, že by sme sa nepríjemne prepadávali až po kolená. Po tom, ako opúšťame hranicu lesa si môžeme vychutnávať pohľady na zasnežené tatranské končiare.
Malý Kostol, Prostredný hrot, Veľká Lomnická veža, či Lomnický štít. To je len krátky zoznam toho, čo ponúka Malá Studená dolina. Je nádherné a príjemné polooblačné počasie, ktoré umocňuje skvelú atmosféru tohto miesta. Držíme sa vychodenou trasou a miestami vidíme aj stopy po nadšencoch skialpinizmu. Niektorých sledujeme schádzať z rôznych žľabov. Dnes majú ideálne podmienky. Prichádzame k úseku zvanému Veľký hang. Táto časť je počas letných mesiacov náročná ale dá sa vyjsť, pretože „cik-cak“ trasa uľahčuje stúpanie. Počas zimy sa však ide priamo hore.
Prichádzame na Téryho chatu
Počas chôdze Veľkým hangom si robíme prestávky častejšie než sme zvyknutí. Prudké prevýšenie robí z aktuálnych podmienok náročné stúpanie. Protišmykové návleky sú v plnej permanencii a len vďaka nim sa nekĺžeme dole. Bez nich by sme Veľký hang určite nezdolali. Už teraz sa tešíme na cestu späť, keď sa budeme tadiaľto púšťať a kĺzať. Prekonávame výšku 1 850 m n. m., avšak cítime sa, ako keby sme už teraz dali viac ako 1 500 výškových metrov. Hore ide aj nosič s nákladom. Neviem si predstaviť záťaž, ktorú musí momentálne zniesť.
S vypätím síl zdolávame aj následný Malý hang a za asistencie silného vetra prichádzame ku Téryho chate. Medzičasom sa zatiahlo a vyzerá, že bude snežiť. Robíme si niekoľko fotografií tohto výnimočného miesta a okamžite ideme do chaty. Okrem nás sú dnu len 3 ľudia, takže prakticky súkromný pobyt je o to lákavejší.
Objednáme si nápoje na osvieženie a len tak sedíme a užívame si chvíle na tomto úžasnom mieste. Ťažko opísať slovami, ako sa človek cíti po absolvovaní takejto túry a následnom oddychu. Miestami cítime úplný pokoj a z neho nás vytrhne len občasné svišťanie vetra za oknami. Sedíme tu asi hodinu a začneme sa chystať dole, aj keď sa nám vôbec nechce. Cítime sa super a chata poskytla potrebnú energiu na návrat späť. Počasie sa opäť mierne zhoršilo, takže zostupujeme svižným tempom a takmer bez prestávky prichádzame následne až na Hrebienok, kde stihneme pozemnú lanovku do Starého Smokovca.