Po prvej bežkovačke ku skanzenu za Zubercom dolným okruhom Brehy, ktorý vedie sčasti po červenej turistickej značke, sme si na druhý deň trúfli aj na horný okruh Brehy. Na tomto okruhu sa spoliehame na bežkárske značenie.
Dolný okruh a horný ukruhsa spájajú v mieste, kde sme predchádzajúci deň začínali, pri Studenom potoku, na mieste, kde je aj tabuľa, ktorá trate zobrazuje. Teraz prechádzame cez mostík ponad Studený potok a okolo kríža ideme miernym kopčekom hore na rozľahlú lúku. Dôvodom, prečo sme sa sem rozhodli ísť bolo to, že je tu väčšie množstvo trás a lúky sú výhľadové. Nevýhodou môže byť táto lokácia vo veternom počasí. Na týchto miestach, keďže nejdete lesom, ste viac otvorení vetru a prípadným neduhom počasia.
To nebol ale náš prípad, my sme mali šťastie na slnečné ráno, potom sa trochu nasunula oblačnosť a slniečko sa ukrývalo, ale boli výborné snehové aj veterné podmienky, nefúkalo, vyratrákované bežecké stopy mali výbornú kvalitu a snehu bolo dostatok.
Trasu prispôsobujeme opäť detvákom. Najprv bežkujeme na lúke na pravej strane smerom ku skanzenu. Máme pred sebou usmiatu Osobitú, postupne sa ku nej približujeme. Popri trati sú kríky a menšie stromy, a tak je výhľad na Zuberec iba čiastočný. Stopy sú dve, pre každý smer jedna, takže sa nemusíme nikomu vyhýbať a keďže tu nie je veľa ľudí, môžeme ísť aj vedľa seba. To sa pri miernom stúpaní hodí, môžem tak deti povzbudzovať. Každý ide podľa svojich možností. Je dosť chladno, zahrieva nás čaj z termosky. Medzitým nás predbiehajú ďalší bežkári. Stretli sme tu viac ľudí ako na dolnom okruhu. Najmenej ľudí tu bolo ráno, ku obedu začali už pribúdať viac. Stopa nám umožňuje aj prekrižovať na druhú stranu lúky. Tu nám už nebránia kríky vo výhľadoch a môžeme sa tak v plnej paráde popri bežkovaní kochať pohľadmi na Sivý vrch, Brestovú a ďalšie kopčeky Západných Tatier.
Charakter trasy je podobný, najprv sa viac stúpa. Deti už vedia, že na spiatočnej ceste bude zjazd. A teraz to vidia aj na bežkároch, ktorí idú opačne ako my. Konečne aj pre nás končí stúpanie a v závere lúky je mierne klesanie. To sme už nad skanzenom, ktorý je pod nami. Prichádzame na miesto, kde sa spája žltá a zelená turistická značka. Skupinka bežkárov nám prezrádza, že zostup až dolu ku ceste nie je strmý, a tak ho deti zvládajú na bežkách. Prichádzame ku ceste na Zverovku a podľa bežkárskeho značenia sa stáčame sa doprava. Popod horáreň Brestová bežkujeme už iba chvíľu ku skanzenu, kde opäť využívame otvorenú Kolibu s výdajom jedla cez okienko. Deťom chutí a na zahriatie máme aj čaj z termosiek. Stretávame bežkárov, ktorí z dolného okruhu pokračujú vyššie dolinou na Zverovku a ku Adamculi. My sa po skvelom obede vraciame hore na trasu. Spiatočná cesta je jedna veľká balada. Po krátkom stúpaní nasleduje zjazdík, veru pre dnešok tá najkrajšia časť bežkovania. S pohľadmi na hory je to úžasný pocit. Lúku križujeme o niečo neskôr. Sú tu ďalšie odbočky trás. Manžel ide až na koniec okruhu po lúke a vracia sa oblúkom ku nám, ja si skúšam aj bežkovanie po neporušenom snehu.
Uzatvárame okruh na lúke a schádzame dolu ku Studenému potoku. Hore práve vychádza početná skupinka menších detí na bežkách – zdá sa, že bežkovanie je tu naozaj populárne a dobré zimné podmienky po vianočnom leňošení vylákali mnohých priaznivcov bežkovania. Tento šport má veľkú ekologickú výhodu – nemusia sa rúbať žiadne stromy ani stráne, nepotrebujete žiadne lanovky, koncentrácia bežkárov na trase býva oveľa nižšia, ako je to pri lyžovaní. Asi aj výstroj, ktorú potrebujete, je v nižších cenových reláciách, ako keď sa rozhodne lyžovať celá rodina. Ste odkázaní iba na silu svojich paží a nôh a pekne naberáte pri behu kondičku. Jediné, čo pri bežkovan,í potrebujete, je prírodný sneh.
Povianočná Orava nás nesklamala a perinbabka nadelila riadnu dávku snehu a aj slnečných lúčov. Snáď to tak bude aj v ďalších rokoch a budeme sa tak môcť počas zimy vrátiť na trasy, ktoré sme si zatiaľ nevyskúšali.
Stretneme sa na bežkách…