Uplynulý víkend sa na Marťákovskom vrchu v Javorníkoch uskutočnilo otvorenie turistických 100 jarných kilometrov, kde sme nechýbali ani my. Ponúkam pár slov z tejto veľmi vydarenej organizovanej turistickej akcie, ktorú sme využili na spoznávanie lokality Zákopčia za Čadcou.
Dážď nad ránom ustáva. Sme odhodlaní ísť na akciu za každého počasia, veď môže byť iba zle vybavený turista. Na nohy si dávame odolnejšie turistické topánky a do batohov balíme pršiplášte. Dúfam, že ich nebudeme potrebovať. Už viackrát sa mi stalo, že keď som mala pršiplášte v batohu, nebolo ich vôbec treba. Tak uvidíme.
Rozhodujeme sa začínať zo zákopčianskej osady U Kordišov. Parkujeme nad poslednou autobusovou zastávkou, na kraji cesty, tak, aby sa tu mohol bez problémov otočiť autobus. V tejto osade sme po prvýkrát. Oblačnosť už nelíže kopce Javorníkov, ale je už nad nimi, a tak budú aj výhľady. Ráno sme skontrolovali situáciu na kamere hotela Husárik, ktorú nájdete napríklad tu. Stáčame sa na západ a osadu opúšťame plní energie po neznačenom chodníčku, ktorý nás vytiahne hore cez lúku na hrebeň, kde by sme sa mali napojiť na modrú značku. A tak sa hneď na začiatku pri stúpaní zahrejeme. Mohli sme začínať aj v časti Zákopčie, Majer, kde modrá značka začína, ale od Kordišov sa nám lepšie urobí okruh. V našej miniskupine máme aj psíka, a tak, keď sme už nad osadou, dávame ho na voľno. Na mnohých miestach vidíme roztrúsené ďalšie osady, v tejto lokalite je ich naozaj ako maku. Vychádzame na hrebeň a na strome nás víta modrá. Tá vedie Javorníkmi odtiaľto až do Kysuckého Nového Mesta.
Prechádzame pásom lúčky medzi lesom po oboch stranách a vychádzame na Kavickov vrch vysoký 784 metrov nad morom. Z jeho južnej strany je učupená osada Kavickovci. Pri chodníku je zaparkované auto a obďaleč obkolesený pozemok s ovcami, a tak sa tu na chvíľu zastavujeme. Cesta sa vlní, pred nami vidíme Marťákovský kopec s rozhľadňou Zákopčie na veľkej lúke. Po pravej strane nášho chodníka sa ukazujú osady patriace časti U Rulcov. Pretože modrá značka cieľový kopec obchádza sprava, my sa odpájame na neznačený chodník, napravo míňame strechy osady Trnkovci. Zhora sa valia dolu po ceste cyklisti, zastavujú sa pri nás, s otázkou, či idú právnym smerom. Nás čaká ešte krátke stúpanie, pri ktorom vychádzame na udržiavané lúky. Pred nami trčí kamenná rozhľadňa. Je pred obedom a sú tu početné hlúčiky turistov, ktorí sem prišli z rôznych strán – od Husárika, Ochodnice, Kysuckého Lieskovca, či od Nesluše. Pri rozhľadni je ku drevenému prístrešku postavený aj dočasný stanový prístrešok – dá sa tu občerstviť nealkom, čapovaným pivom, či kofolou. Medzi množstvom ľudí spoznávame aj redakciu z Televíkendu, ktorých poznáme z televíznej obrazovky, je tu veselo, hrá aj ľudová muzika. Po otvorení a turistickom príhovore mávame kameramanovi do kamery, s ktorou stojí nad našimi hlavami na rozhľadni.
Pre najmenších sa konajú súťaže, kde si môžu vyskúšať napríklad chodúle. Na ohnisku už horí veľká vatra, pečú sa zemiaky v pahrebe alebo špekáčiky, či klobása. Deti sa najviac tešia na opekanie, ja využívam čas na pozdravenie a rozhovor s ľuďmi, s ktorými som sa dlho nevidela. Tešíme sa, že sa oblačnosť zdvíha ešte viac a dokonca na pár chvíľ svieti slnko. Tak máme naozaj šťastie, zdá sa, že zostaneme suchí. Čas rýchlo ubieha. Asi po hodine sa lúčime s partiou a pokračujeme v našom turistickom okruhu. Schádzame okolo kaplnky a bývalej školy a napájame sa na červenú turistickú značku. Vedie nás lúkami ponad osadu Do Bzdilých a Kvietkovci. Pred miernym kopčekom, za ktorým sa značka stáča na východ ku osade Blažková, sa odpájame a po neznačenom chodníku klesáme ku osade Holešovci. Sme milo prekvapení, keď sa po pravej strane ukazuje vežička kaplnky. Nie je to iba samotná kaplnka s vežou, ale sú tu aj malé kamenné kaplnky so 14 zastaveniami Krížovej cesty. Biblické výjavy sú vyfarbené modro-žltou farbou. Je to veľmi milé miestečko, na kraji lúky kúsok povyše je malá drevená lavička – skvelé miesto na posedenie. Vchádzam cez bránku dnu a po schodíkoch prichádzam ku vstupným dverám kaplnky. Je zamknuté, tak si cez sklo obzerám interiér. Zvyšok skupinky mi medzitým ušiel, a tak pridávam do kroku. Po spevnenej ceste schádzame okolo poľnohospodárskeho družstva, na lúkach vidíme válovy pre vodu pre dobytok, ktorý sa tu cez rok pasie. Lúky sú udržiavané, majú široké terasovité medze. Pomedzi suchú starú trávu sem-tam nesmelo vytŕčajú žlté kašky, jar tu ešte iba začína. Naberáme západný smer. Pred nami vidíme lúčne svahy, kadiaľ sme dopoludnia vychádzali na hrebeň. Vidím niekoľko zaujímavých stodôl, v záhradke zdobia krík pestrofarebné veľkonočné vajíčka. Obchádza nás traktor. Za zákrutou prichádzame ku autu a náš turistický okruh sa uzatvára. Miestny hostinec nad cestou je zavretý, dnes sa teda po výlete občerstvíme až doma. Mňa najviac potešilo stretnutie s kamarátmi turistami. Pekným prekvapením bola kalvária s kaplnkou stojaca uprostred prírody. Deťom sa najviac páčilo opekanie a čapovaná kofola.
Zákopčie za Čadcou je ako stvorené pre tých, ktorí majú radi prechádzky osadami, nenáročnú turistiku a nenaháňajú sa za prejdenými kilometrami. V Zákopčí prevládajú lúky, a tak je tu veľa výhľadových miest a dá sa tu chodiť aj mimo turistických značiek. Je tu pokoj, ticho a pomerne málo turistov. Verím, že už nič nebude brániť tomu, aby sa akcia Marťákovskom vrchu konala v budúcnosti pravidelne, ako to bolo pred pandémiou.