Mnohí z Vás už možno počuli alebo navštívili známu Liptovskú Tepličku s jej zaujímavými pivničkami. Nás sem prilákala aj krásna príroda a pohľady na Vysoké Tatry. Poloha tejto rázovitej dedinky je veľmi zaujímavá, leží na severnom úpätí Nízkych Tatier pod Kráľovou hoľou v údolí Čierneho Váhu. Jej okolie je pomerne členité a je tu mnoho miest s krásnymi scenériami. Niektoré z nich navštívime.
Autom prichádzame z Liptova od Roháčov cez Štrbu a Vyšnú Šuňavu. Malo by byť pekné počasie. Parkujeme na kraji dedinky pri rieke Teplička v časti Dolinka blízko lyžiarskeho svahu. Parkovisko je takmer prázdne. Nejde mi to do hlavy, žeby sa aj tu podpísala na návštevnosti stále trvajúca pandémia? Nie sú tu žiadne autobusy, ktorých tu pri našej prvej návšteve pred dvoma rokmi bolo počas letných prázdnin habadej. Pri parkovisku je malé jazierko, ktoré tvorí malú oddychovú zónu. Tu sa napájame na modrú turistickú značku, ktorá by nás mala vyviesť západným smerom na sedlo pod Doštiankou. A tak začíname stúpať chodníkom, na ktorom sú stromy iba kde tu, prakticky ideme lúkami. Zakrátko stretávame schádzajúcich členov rómskej komunity s úlovkami čučoriedok vo vedrách v rukách alebo v batohoch na chrbtoch. Ďalších sme videli roztrúsených na strmých svahoch priamo nad prameňom Teplička. Vyzerá to tak, že tu sú zberačské lokality.
.Po najväčšom stúpaní sa ukazuje pred nami nečakane náučná tabuľa, ktorá hovorí o Liptovskej Tepličke a jej okolí. My sa ocitáme v sedle Doštianka, našej pozornosti neujde oplotený kríž so stromom a lavičkou. Miesto ako stvorené na rozjímanie. Naše pohľady sa čoraz viac upriamujú na sever ku Vysokým Tatrám. Pozeráme sa na ne ponad pomerne rovnú planinu s lúkami a pasienkami. Nechýbajú pasúce sa kravky. A asi sa tu bude konať nejaký pretek, lebo na lúke sa pohybuje auto, ktoré sa kde tu zastaví a vybiehajú z neho ľudia, ktorú označujú fáborkami trasu. Vrcholky Tatier olizuje oblačnosť, a to sme si mysleli, že tu bude bezoblačná obloha. Aby sme sa dostali ešte vyššie, zo sedla sa napájame na žltú turistickú značku, ktorá pokračuje južným smerom až na Panskú Hoľu, respektíve až na Budnárku, odkiaľ je to iba kúsok na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Pod nami sa pekne ukázal úžasný pohľad na dolu učupenú Liptovskú Tepličku. Znova obdivujeme vysokotatranské končiare – vrchol Kriváňa sa ukrýva v oblakoch, ale na našu radosť sú odhalené vrcholky Vysokej, Krížnej, Rysov, či rozložitého Slavkovského štítu. Najvyšší Gerlach sa zahaľuje. Vraciame sa ku krížu – stretávame tu pána, ktorý smeruje na spomínanú hoľu.
Má píšťalku, na ktorej nám veľmi ochotne zahrá. Potom stretávame domácich a hodnú chvíľu s nimi debatujeme. Meníme plány a rozhodujeme sa obzrieť si aj miestne pivničky, niet sa kam ponáhľať. Schádzame dolu ku parkovisku. Deti sa hodnú chvíľu osviežujú v jazierku a čľapotajú sa tu s bosými nohami. Ja medzitým objavujem pri parkovisku otvorený penzión, kde sa dá vonku na terase najesť, je tu aj ponuka menu. Je rozhodnuté, s deťmi sa tu obedujeme. Manžel medzitým vybieha znova hore na výhľady rovno od jazierka, po strmých svahoch, kadiaľ chodia zberači. Po neskoršom obede sa stretávame a presúvame sa ku časti zvanej stodolištie. Je to lokalita, kde stoja sústredené viaceré hospodárske budovy oddelene od obytných domov. Malo to svoj význam ako ochrana pri požiaroch, ktoré tu boli dosť časté, keďže používaným stavebným materiálom bolo drevo. Deťom sa páčia malé do svahu vyhĺbené pivničky, vyzerajú ako domčeky pre hobitov z rozprávky. Dvierka sú uzamknuté a visia na nich zámky. Je tu vápencové podložie, a tak ich hĺbenie nebolo až tak obtiažne. Sú tu podmienky vhodné na celoročné udržanie tej správnej teploty pre skladovanie zemiakov, či zeleniny. Vychádzame ku amfiteátru, kde sa konajú kultúrne podujatia. A od amfiteátra sa opäť ukazujú pohľady na Vysoké Tatry.
Takže, ak sa Vám nechce stúpať do kopca na sedlo Doštianka, stačí prísť sem. Pekným miestom, ktoré si nechávame na návštevu nabudúce, je aj blízke sedlo Záploty. Aj ním vedie miestny náučný chodník. Je nenáročný na prevýšenie a vhodný pre najmenšie deti. Jeho trasa vedie aj popri Čiernom Váhu. Viac sa o spomínanom náučnom chodníku dočítate napríklad tu.Čierny Váh pramení, ako inak, na severozápadnom svahu mohutnej Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 1 680 metrov nad morom. Pre turistov sa nabáda zelená turistická značka vedúca zo sedla Záploty na Kráľovu hoľu – má takmer 12 kilometrov. A ešte jedno doplnenie – ako sme odpozorovali od turistov, ktorých sme stretli, ak by ste chceli ísť na Panskú hoľu, môžete urobiť okruh. Z Dolinky sa treba vybrať po neznačenom chodníku, ktorý naberá južný smer a na žltú turistickú značku vychádza v sedielku za salašom pod Panskou hoľou. Cez Doštianku po žltej turistickej značke sa môžete do Liptovskej Tepličky vracať.
Myslím si, že kto raz zavíta do Tepličky, je viac než isté, že tu nie je naposledy, ale že sa sem bude rád vracať, tak, ako my. Scenérie v jej okolí sú jednoducho jedinečné a každý si tu príde na svoje. Neváhajte, a príďte sa o tom presvedčiť. Cestou naspäť pod Roháče si znova užívame pohľady na Vysoké Tatry. Pri plánovaní túry nám pomáhala mapa TM 123 Nízke Tatry – Kráľova Hoľa .