Tentokrát by som Vám rada dala tip na návštevu novosprístupnenej banskej štôlne pri Malužinej. Je to tretia banská štôlňa sprístupnená na Liptove. Známa je Medvedia štôlňa na začiatku Žiarskej doliny a baňa Salvátor na Vyšnej Boci. Obec Malužiná leží v mieste, kde sa spája Bocianska a Malužinská dolina, jej okrajom prechádza cesta na Čertovicu. A tak sme počas dovolenky na Liptove zavítali inšpirovaní aj reláciou Televíkendu práve sem.
Autom sme sa doviezli do Speleokempu v Malužinej, kde sa dalo zaparkovať, a kde sme si kúpili vstupenky na prehliadku Príbehu jednej jaskyne v rámci Speleokempu a na prehliadku banskej štôlne Zubaustollen za Malužinou. Prišli sme na desiatu hodinu, kedy kemp otvárali a mali sme šťastie, že sme tu boli ešte sami – 2 dospelí a 2 deti. A tak sme mali vlastne súkromnú prehliadku.
Najprv sme si pozreli expozíciu v Speleokempe, kde bola kedysi miestna škôlka. Miestnosti pripomínali banskú činnosť a sú tu aj exponáty, ktoré sa pri banskej činnosti používali. Mne sa najviac páčila časť, ktorá bola venovaná slovenskému unikátu, ktorý, bohužiaľ, nie je sprístupnený verejnosti – Modrej jaskyni, ktorá bola objavená pred šiestimi rokmi. Názov má od jedinečného modrého a zeleného sfarbenia kvapľov – je to celosvetový unikát a takéto jaskyne sú na celom svete iba tri. Modré sfarbenie spôsobuje vysoký podiel medi v nadloží, tiež azurit a malachyt. Sprevádzala nás priamo pani jaskyniarka, ktorá Modrú jaskyňu spoluobjavila, a tak to bolo veľmi zaujímavé. Ale nebudem prezrádzať. Viac si o Modrej jaskyni prečítate napríklad aj tu.
Pre prístup k banskej štôlni sme veľmi radi využili zapožičanie bicyklov, ktoré bolo túto letnú sezónu zdarma (v cene vstupenky). A tak každý z nás vyfasoval bicykel, na svoj si sadla aj pani sprievodkyňa a za pár minút sme sa presunuli za Malužinú ku ústiu do štôlne vzdialenej asi 2 kilometre. Stačilo ísť po cyklotrase 5487 vedúcej ku Malužinskému tajchu – my sme túto cyklotrasu už poznali, prešli sme ju spolu s deťmi minulé leto. Názov štôlne znamená v preklade Predlžovacia štôlňa. Z jej dĺžky 210 metrov je momentálne sprístupnená viac ako polovica. Štôlňa je jednou z 30 baní, kde sa v minulosti ťažilo. Bane boli vo svahoch blízkych vrchov Glian, Doštianka, Pukanec, Široká, Zadná hoľa a Homôlka. Ťažili sa tu prevažne železné a medené rudy. Aj vyššie položená Hodruša, predtým Široká, bola baníckou osadou. Neskôr bola železná huta prestavaná na mediarsku hutu, pretože sa začala viac ťažiť medená ruda. V Malužinej fungovala v minulosti aj sklárska huta, bol tu sklad pre pušný prach, či zájazdný hostinec s prepriahacou stanicou. Na začiatku 19. storočia tu nechýbal ani Komorský úrad, ktorý sídlil aj v známej Banskej Štiavnici, známej tiež banskou činnosťou. Malužiná bola úplne prvou elektrifikovanou obcou na Liptove. Dnes v Malužinej funguje drevársky podnik Drevona, kde sa z drevoštiepky vyrába nábytok a my sme si práve odtiaľto zakúpili aj skvelý horský med, ktorý chutil znamenit
Prehliadka štôlne sa nám páčila, nie je tu osvetlenie, svietili sme si poskytnutými baterkami. Štôlňa bola pekne farebná – nechýbalo v nej jazierko a ani banský škriatok s naloženým vozíkom. Na niektorých miestach sme sa museli poriadne zohýbať a požičané šiltovky sa tiež hodili. Naspäť dolinou to bolo na bicykloch dolu kopcom. Pani sprievodkyňa bola veľmi milá a venovala sa nám naozaj naplno. V speleokempe je pre milovníkov karavanov k dispozícii miesto, kde môžu so svojimi karavanmi zaparkovať. Sú tu sociálne zariadenia, či voda. Nechýbalo ani veľké indiánske týpí, kde sa dalo v noci počas leta prespať. Do Malužinskej doliny je zákaz vjazdu autami, a tak ak nepôjdete na bicykloch, zostáva vám vydať sa ku štôlni popri potoku Malužiná. Je to príjemná prechádzka, potok má pekné zákutia a v lete sa dá sa v ňom príjemne schladiť. To samozrejme aj v samotnej štôlni – priemerná teplota je tu 8 stupňov. Pred samotnou návštevou odporúčam zavolať do Speleokempu a informovať sa o otváracích hodinách.
Návštevu štôlne môžete spojiť s cyklistikou okruhom cez spomínanú Malužinskú dolinu ku tajchu s návratom cez Chorupné ako popisuje článok tu. Ale je tu aj veľa možností na turistiku – smerovníkov s možnými turistickými cieľmi v okolí bolo v speleokempe neúrekom, či je to napríklad Veľký Bok alebo Ohnište . Veľký Bok je výborným výhľadovým bodom, leží trochu bokom od hlavného nízkotatranského hrebeňa. Vedie sem modrá turistická značka cez dolinu Hodruša a potom žltá značka zo sedla pod Veľkým Bokom. Je to turistika na celý deň. Aj tu sa dá použiť bicykel – budete šetriť čas aj nohy.