Ak Vás po prečítaní názvu článku napadne mesto Skalica na Záhorí pri hraniciach s Českou republikou, tak ste veru trafili do čierneho. Toto slovenské okresné mesto patrí k tým slovenským mestám, ktoré sa v minulosti hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto.
Poďme sa pozrieť za niektorými jeho lákadlami. A začneme vzdialenou históriou. Viete, ktorá pamiatka v Skalici je tou najstaršou? Je ňou Rotunda sv. Juraja stojaca na okraji mestečka. Táto rotunda tu bola skôr, ako vyrástla samotná Skalica. Vzhľad napovedá, že bola postavená v románskom štýle. Odhaduje sa, že mohla vzniknúť na konci 10. alebo začiatkom 11. storočia na mieste staroslovanského hradiska, pričom priestor okolo nej sa používal pre pochovávanie. V 15. storočí po jej zvýšení o horné poschodie, plnila funkciu strážnej veže so strieľňami hore, dolu bola kaplnka. Na konci druhej svetovej vojny bola poškodená, následne opravená, pričom rozsiahla rekonštrukcia prebehla aj v 80. rokoch minulého storočia. Od mája do septembra je možné si po predchádzajúcej dohode v miestnej informačnej kancelárii dohodnúť návštevu aj jej interiérov, kde sú fragmenty malieb s motívom sv. Juraja bojujúceho s drakom. Rotunda zaujme aj jej neomietanými kamennými fasádami, pričom sa tu dochovali ranorománske a gotické okná
Ak prídete na Námestie Slobody v Skalici, Vašej pozornosti neujde farský rímsko-katolícky kostol svätého Michala Archanjela – tento je patrónom Skalice. Kostol je pôvodne gotický, pochádza zo 14. storočia, neskôr bol rozšírený na trojloďový. Jeho oltár patrí medzi najvzácnejšie a najstaršie oltáre na Slovensku – na hlavnom oltári je zobrazený sv. Michal Archanjel. Zaujímavosťou je, že v interiéri nájdete aj šesť cechových oltárov, ktoré patrili jednotlivým mestským cechom, ako napr. vinohradníkom – tým patril cechový oltár sv. Urbana, ktorý je patrónom vinohradníkov. Práve vinohradníctvo sa v skalickom regióne rozšírilo v 15. storočí a mesto Skalicu preslávila napríklad skalická frankovka – miestna obľúbená odroda vína, ktorej sa tu veľmi dobre darí. Veža kostola bola dostavená v období renesancie a zaujme svojou murovanou krytou ochodzou. My sme si na vežu vyšli a zhora sme sa mohli pokochať pohľadom na mestečko. Hneď pri kostole stojí ďalšia zaujímavosť – Karner sv. Anny, ktorý v minulosti slúžil ako cintorínsky kostolík. Dnes funguje ako kaplnka.
Architektonicky je pútavou budovou aj miestny Dom kultúry. Táto budova je dielom známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorého meno určite netreba bližšie predstavovať. Vonkajšiu fasádu zdobia jedinečné dekorácie navrhnuté Mikolášom Alešom a zaujímavý je aj interiér s divadelnou sieňou a ďalšími nástennými maľbami moravských autorov. Svoje miesto tu má aj Záhorské múzeum založené začiatkom minulého storočia. Jeho expozícia obsahuje najmä keramiku, ľudové výšivky a odevy, náradie a ľudové výrobky. Sú tu aj zväzky historických kníh, starej tlače a beletrie. Národopisná časť múzea sa venuje špecifikám roľníckeho hospodárenia a vinohradníctva, nechýbajú dejiny Záhoria. Ale nebudem prezrádzať úplne všetko, treba sa sem prísť pozrieť.
Z iného súdka je Škarniclovská tlačiareň. Pripomína ju pamätná tabuľa na dome Škarniclovská ul. č. 12. Tlačiareň pôvodne založili v 17. storočí jezuiti, ktorú neskôr v roku 1760 odkúpil Václav Šulc. Jeho ďalším majiteľom sa stáva Jozef Antonín Škarnicl. Počas jej dlhej histórie bola tlačiareň napríklad čestnou tlačiarňou Matice Slovenskej, tlačila aj pre spolok Tatrín a jej činnosť sa spája s mnohými spisovateľmi, ako napr. Jozef Miloslavom Hurbanom. Tlačiareň fungovala až do znárodnenia, neskôr pod názvom Západoslovenské tlačiarne. Historická expozícia dáva možnosť nahliadnuť do minulej dobovej tlače, sú tu vystavené historické stroje a zariadenia, ktoré sa používali.
Napokon mi dovoľte spomenúť jednu z miestnych špecialít, ktorou je vychýrený Skalický trdelník. Je to sladká špecialita z cesta s vlašskými orechmi, ktorá má práve v tomto regióne dlhú tradíciu. Recept sem priniesol koncom 18. storočia kuchár miestneho generála zo Sedmohradska. V jednej z miestností rekonštruovaných františkánskych stavieb sa táto pochúťka vyrába podľa starých pôvodných receptov. V roku 2007 získal Skalický trdelník aj ochranné zemepisné označenie ako prvý slovenský výrobok. Týmto názvom sa môžu hrdiť iba trdelníky vyrobené v okrese Skalica a Senica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom. Takže, ak do týchto miest zavítate, nechajte sa zlákať ich omamnou vôňou a nezabudnite ich ochutnať. Prajem dobrú chuť!
Ďalšie krásy nielen zo Skalice, ale aj jej okolia Vám priblíži knižka Skalica a okolie z neba . Je plná pútavých fotografií, ktoré dokazujú, že táto časť Slovenska má svojim návštevníkom čo ponúknuť.