Za krásami Nižnej Korne

máj 17, 2021Novinky, Tip na výlet

Po uvoľnení opatrení sa konečne v krásnom májovom počasí vydávame na spoznávanie vzdialenejšej Nižnej Korne blízko slovensko-moravských hraníc. Prichádzame sem autom cez Čadcu a Turzovku. Tu naberáme smer na Klokočov a na prvej odbočke meníme smer na západný.

Prvou našou zastávkou je malý veterný mlyn, ktorý je postavený hneď tesne vedľa cesty, a tak sa jednoducho nedá prehliadnuť.  Kým si deti obzerajú mlyn, my si pozeráme aj náučnú tabuľu. Vrtuľa sa chvíľami krúti. Dá sa vojsť aj dnu, vidíme tu malé mlynské kamene. Deti láka aj blízky potok s mostíkom oproti. Mostík nemá po pravej strane zábradlie, a tak prejsť po ňom je dobrodružné.

Nesmieme vynechať ani Korniansky ropný prameň. O ňom sme už veľa počuli, a tak bol najvyšší čas si prameň obzrieť na vlastné oči. Rešpektujeme text na tabuľke, ktorý nás navádza na parkovisko, ktoré je pri potoku pri ceste. Sú tu náučné tabule a aj prístrešok na posedenie. Odtiaľto žltá značka prechádza cez cestu a vedie pár metrov do kopčeka. Samotný prameň je upravený, nad ním je malá veža, na vrchu ktorej je zapichnutá slovenská zástava a erb Korne s troma lipami. Dolu od prameňa steká malý tmavý pramienok. Deťom sa tu páči, všetko si fotíme. Pri prameni nechýba turistický prístrešok a je tu aj umelecké dielko s krížom. Od prameňa si pozeráme pohľad na dolinu, ktorá teraz hýri šťavnatými jarnými farbami. Ak by sme od prameňa pokračovali vyššie, dostali by sme sa do osady Muchovci a Živčákovci. Pomaly schádzame dolu.

Pokračujeme dolinou a zastavujeme pri peknom drevenom kostolíku, ktorý v minulom storočí od roku 1948 slúžil ako kostol, aby obyvatelia Korne nemuseli chodiť do neďalekého Klokočova alebo do Turzovky. Na konci 20. storočia bol neďaleko tohto kostolíka postavený nový moderný kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, a starší kostol sa začal používať na iné účely – je tu pastoračné centrum. Vstupné dvere sú zamknuté. Ideme si pozrieť aj novší spomínaný kostolík, ktorý je neďaleko. Obzeráme si ho zvonku, vo vnútri práve prebieha omša. Pred kostolom stojí socha panny Márie. Na priečelí veže kostola je pod krížom veľký hodinový ciferník. Nad cestou je materská škola v veľkou plochou na výbeh pre deti a s detským ihriskom.

Autom zachádzame do časti Korňa, Zátoka. Zastavujeme sa pri mostíku pri píle na začiatku dolinky, kde vedie do Vyšného Kelčova modrá turistická značka.  Púta nás tu vytesaná postava pilčíka. V Zátoke vidíme zopár veľmi pekných dreveníc.  Na konci,  pri zastávke autobusu, kde končí aj  prístupová asfaltová cesta, je turistický smerovník – vedie tu červená turistická značka – v jednom smere do Vyšnej Korne, v opačnom do Vyšného Kelčova. Určite sa sem ešte vrátime a urobíme si tu turistický výlet. Dnes je to skôr o spoznávaní kultúrnych pamiatok.

Z reportáže Televíkendu sme mali informáciu o Múre histórie, a tak sa cez plot radím s domácimi, kde presne tento múr stojí. Treba sa nám vrátiť do centra ku miestnej Coop Jednote alebo ku futbalovému ihrisku, kde odbočuje cesta pre autá na Živčákovú , ktorá je pútnickým miestom. Tu stoja upravené a zrekonštruované priečelia dvoch chalúpok, ktoré boli odrezané na pôvodných chalúpkach a prenesené na toto miesto. Teraz slúžia pre návštevníkov Korne ako ukážka miestnej ľudovej architektúry, na každej z nich je text s poďakovaním majiteľovi. Nám sa veľmi páčili aj čierno biele zábery dreveníc z rôznych osád Korne na bočných paneloch. So záujmom sme si ich všetky prezreli. Priebeh výstavby tohto dielka si môžete pozrieť tu. Je teplo, a tak odbiehame do Jednoty pre nanuky.

Potom zachádzame autom do bočnej doliny Dáždeného potoka. Odbočujeme sem pri miestnom penzióne Kriváň. Vychádzame autom, kam sa až dá. Zastavujeme, až keď sa cesta napokon zužuje a mení sa nespevnenú cestu. Otáčame sa, je tu krásna drevená chalúpka s bielymi okenicami. Ako maľovaná. Vychádzam po cestičke ešte kúsok vyššie a za murovaným domom objavujem ďalšiu podobne krásnu dreveničku vo svahu pod lesom. Pri pokračovaní touto dolinkou sa dá prísť ku pôvodnému veternému mlynu v osade U Šulcov. Cestu si treba poriadne preštudovať na mape, lebo turistická značka ku pôvodnému mlynu nevedie. Pre nás je to ďalší tip na opätovnú turistickú návštevu tohto regiónu.  Na spiatočnej ceste sa zastavujeme ešte pri lipách. Tie sú po ľavej strane na kraji lúky. Treba vedieť, kde odbočiť, z cesty ich nevidieť a nie je tu žiadna tabuľka ani šípka, ktorá by návštevníka ku ním zaviedla. My sme o radu požiadali opäť domácich. Je krásne počasie a slnečno, obloha je bezoblačná. Lipy sú tri a sú veru riadne mohutné a ich kmene sú široké. Sme dvaja dospelí a dve deti a márne skúšame kmeň jednej z nich oblapiť. Z lúk sú pekné výhľady na Živčákovú na druhej strane dolinky. Pri lipách je prístrešok na drevá, na ktoré sa napichuje po pokosení tráva, aby preschla predtým, ako sa pozberá a zvezie do stodoly.    

S deťmi sa dohadujeme, že si na záver urobíme pešiu prechádzku. Pri malom veternom mlyne, kde sme náš okruh začínali, nechávame zaparkované auto a vychádzame len tak po lúkach popri elektrickom vedení svahmi ku vyššie položeným domčekom. Pri domčekoch stretávame pasúce sa stádo oviec, ale aj vraky starých autobusov. Opäť sa nám ukazujú krásne výhľady na dolinu, kadiaľ sme prechádzali  a na okolité osady. Ku Živčákovej smeruje zdola veľa cestičiek. Kým sa deti posilňujú na deke na tráve, cez lesík zachádzame po zelenej turistickej značke ku ďalšej osade Varmusovci.  Stadiaľ vidíme aj pekné výhľadové lúky nad osadou Malíkovci – je to tip na dlhšiu turistickú prechádzku. Stretávame tu domácu, ktorá nám vraví, že tu prežila 30 rokov. Teraz býva v Ostrave  a chodí sem cez víkendy. Počasie je ako maľované. Po svahoch pomaly schádzame dolu. Ovečky sa medzitým presunuli a pasú sa dole v doline.

Do Korne a za jej peknými osadami sa určite ešte vyberieme. Je to krásny región a vraj sa tu aj vo vyššie položených kornianskych osadách dajú nájsť obyvatelia, čo tu žijú po celý rok. To je pre nás ďalšie veľké lákadlo. Výlet zakončujeme tým, že je to len otázka času, kedy sem povedú naše kroky. Na spiatočnej ceste stretávame na ceste aj veľa cyklistov – aj cez Nižnú Korňu, či spomínanú Zátoku vedie Kysucká cyklomagistrála.