Na západ od Púchova sa rozprestiera v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty Lednické bradlo. V spodnej časti sa ukrývajú ruiny Lednického hradu. Bol hradom kráľovským a tvoril súčasť ochranného pásma severného pohraničia územia Uhorska – strážil cestu vedúcu Považím na Moravu. Je to vďačné miesto na výletík pre každého, komu sa nechce doma leňošiť.
Do Lednice sa môžete dostať autom cez Púchov, Lednické Rovne a Dolnú Breznicu. Auto je najvhodnejšie zaparkovať pri budove obecného úradu. Tabuľky prezrádzajú, že tu sídli aj matričný úrad, pošta a miestna knižnica. Taktiež sú tu postavené aj drevené preliezky pre deti, odkiaľ máte ruiny Lednického hradu ako na dlani. A ako sa dostanete na hrad? My sme začali stúpať od miestneho murovaného kostola, ktorý je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ako sa dozvedáme z informačných tabúľ, je to tretí kostol, ktorý bol v Lednici postavený. Tento sa začal stavať v roku 1732, ten prvý bol postavený pri hrade v 12. storočí spolu s hradom. Brána bola otvorená, a tak sme do neho nazreli. Prekvapilo nádherné pôvodné zariadenie kostola a jeho impozantné tri oltáre. V predsieni kostola je krátko popísaná jeho história a na stene je zobrazená panna Katarína s dvoma vencami, ktorá je v erbe. Práve tento kostol je považovaný za perlu Považia. A veru právom. Pri kostole sa nachádzajú jednak turistické smerovníky a jednak miestne smerovníky. Ku hradu sme smerovali okolo Hostinca pod hradom. Ten bol bohužiaľ v čase našej návštevy zatvorený, a tak sme jeho služby nemali možnosť vyskúšať
Nad hostincom sme prechádzali okolo miestneho amfiteátra. Kúsok vyššie sme sa napojili na rovnú cestu, ktorá smerovala ku ruinám hradu po pravej strane. Napravo pod cestou sme videli pravdepodobne zrúcaniny patriace hradnému kostolu, ktorý bol zničený v roku 1623 pri obliehaní hradu. Po cestičke sme prišli ku vstupnej časti hradu, v stene bola malá bránička, ale zatvorená. Hrad je momentálne v rekonštrukcii a najbližšie bude otvorený v apríli. Ale to nám vôbec nevadilo. Obdivovali sme vysoké strmé skalné bralá nad nami. Pod nimi sme našli malé drevené lavičky, a tak sa tu konal prvý piknik. Dolu pod nami sme mohli obdivovať celú dolnú časť Ledníc popri hlavnej ceste a kostol. Za kostolíkom sme si vo svahu oproti všimli cintorín. Oproti nad dolinou dominovala najmä 570 metrov vysoká nezalesnená Skalíková so stožiarom na vrchu. Toto miesto určite poskytuje pekné pohľady do okolia. Isto sem zavítame niekedy nabudúce, keď bude krajšie počasie na výhľady. Tento deň bolo, aj napriek sľubovanému peknému počasiu, stále zamračené, bez slniečka, ale aspoň pomerne teplo. Z Lednice do okolia Skalíkovej vedie modrá turistická značka. Vľavo od nej sa v stráňach nad Lednicou ukazuje ďalšie zaujímavé miesto – Lednické skalky.
Sem Vás zavedie zelená turistická značka. Môžete z nich obdivovať dsc 0627Lednické bradlá a ploskú homoľu Zrnovej, ktorú miestni nazývajú aj Žrnová.
Od hradu sme sa vrátili po cestičke kúsok naspäť. Chceli sme si obzrieť skalné bradlá. A tak sme sa vybrali po cestičke hore. Asi tieto miesta niekto čistil, lebo priamo na chodníku sme obchádzali hŕby vypílených náletov. Nabrali sme zopár metrov, a tak si bralá vpravo môžeme obzerať viac zhora. Objavujú sa , ako inak, aj ovocné sady, ktorými sú Biele Karpaty povestné. V tomto regióne ich nachádzate doslova na každom kroku.
Cestička sa neskôr stáča viac doľava, prichádzame na lúky, aj tu sú ovocné stromy. Neustále sa otáčame smerom dozadu a obdivujeme bradlá, ktoré je vidieť stále lepšie a lepšie. Prichádzame ku skupinke stromov. Zastavujeme sa. Všímame si, že zľava zdola prichádza aj modrá turistická značka. A tak sa pri ceste smerom naspäť rozhodujeme využiť ju. Pod lúkami značka prechádza okolo malého pietneho miesta, kde si môžete posedieť na lavičkách a obdivovať údolie Lednice, aj s už spomínanou Skalíkovou. My sme tu mali ďalší piknik. Cestička sa potom stočila viac doľava nad dedinu. Mohli sme si tak viac obzrieť miestne domčeky. Pred jedným z domčekov je malý ovocný stromček doslova ovešaný veľkonočnými vajíčkami na znak blížiacej sa Veľkej jari. Míňame aj rozpadajúci sa dom s modrou farbou. Omietka je v spodnej časti opadaná, a tak môžete pozorovať, ako bola v spodnej časti postavená stena z plochých kameňov, na tie sa vyššie ukladali už tehly.
Prichádzame sprava ku hostincu, kde sa kruh uzavrel. Už po známej ceste sme sa vrátili okolo kostola ku obecnému úradu. Podľa rady miestnych sme pokračovali po ceste ešte ďalej až na úroveň hradu, kde sa na skalnom brale týčil kríž. Práve v týchto miestach sa priamo pod cestou vľavo nachádzal známy Katarínkin prameň. Povesť hovorí o tom, že Katarína ako mladá nevesta v zúfalstve vyskočila z hradu, aby tak svoju nevinnosť uchránila pred hradným pánom, ktorý si chcel uplatniť právo prvej noci. Prameň vraj začal vyvierať neďaleko skonu Kataríny. Ledničania mu pripisujú liečivé účinky. Aj pri našej návšteve sa tu zastavovali autá s bandaskami a fľašami. Obdivovali sme tu aj rozkvitnuté žlté hlavičky prvosienok a snežienky. V jednej zo záhradiek vytvárali ich biele hlavičky doslova koberec. Ak sa vydáte od prameňa cestičkou doprava, môžete si obzrieť skalné bradlá z druhej strany. Prekvapilo ma, že bradlá boli naozaj pomerne úzke a strmé z obidvoch strán. Miesta pod bralami boli pekne vyčistené od náletov. Od prameňa doľava prejdete popod skalné bralá a aj z tohto smeru môžete vystúpiť až ku ruinám hradu. Deti pred nasadnutím do auta ešte testujú preliezky.
