Ešte koncom minulého storočia v roku 1995 bola nad Kysuckým Lieskovcom v lokalite Rovne postavená zásluhou miestneho turistického klubu kaplnka Panny Márie. Teraz sa tu v prírode nachádza aj pekná Kalvária, ktorá bola dokončená v roku 2013. Jej posledné štrnáste zastavenie je práve pri spomínanej kaplnke. Lokalitu sme nepoznali, a to bol dôvod, aby sme sem zavítali a obzreli si to všetko na vlastné oči.
Autom sa vezieme do Kysuckého Lieskovca, od kostola ideme vpravo do mierneho kopca. Parkujeme pri posledných domoch neďaleko od Lalinového vrchu, ktorý je na dohľad. Prekvapujú má tu veľké moderné novostavby s veľkými pozemkami. Lalinový vrch sa dá veľmi ľahko spoznať podľa dreveného dvojkríža, ktorý na ňom stojí. A neďaleko od neho je prvé zastavenie krížovej cesty. Na posedenie sú tu roztrúsené lavičky. Myslím, že táto lokalita je ako stvorená na púšťanie šarkana, či hádzanie lietajúceho taniera, pretože tu sú lúky a pekné výhľady smerom na dolné Kysuce ku Kysuckému Novému Mestu. Vidieť aj kopec Tábor, ale drevená rozhľadňa, ktorá na ňom stojí, zostáva zakrytá stromami. Taktiež vidieť aj časť Kysuckej brány.
Schádzame od Lalinového vrchu dolu späť na žltú turistickú značku a pokračujeme severozápadným smerom hore svahom popod blízky Marusov vrch. Naša trasa má asi 1,5 kilometra, a tak ide skôr o prechádzku na popoludnie, ako o celodenný výlet. Prechádzame okolo menšieho jazierka a potom pokračujeme lesnou cestou. Les tu sčasti ustúpil ťažbe, a tak sa rozhodne nedá povedať, že by sme išli hustým lesom. V lete tu budete vystavení hrejivým slnečným lúčom. Orientovať sa môžete podľa značky, ale aj podľa zastavení, ktoré sú od seba prakticky na dohľad.
Originálne drevorezby biblických výjavov, upevnené na drevených stĺpoch zasadených do kamenného muriva lemujúce lesnú cestu, vytvoril umelecký rezbár Ján Rajtek, miestny rodák z Kysuckého Lieskovca. Zaujímavosťou je, že je zároveň aj predsedom miestneho turistického klubu, ktorý sa špecializuje na vysokohorskú turistiku. Pri jednom zo zastavení je aj studnička. Cesta stúpa, ale strmšia je iba na krátkom úseku, a tak ju zvládnu všetky vekové kategórie. Prichádzame na miesto, kde sa otvárajú pekné širšie pohľady do okolia. Z dedín je vidieť predovšetkým Ochodnicu, z kopcov je to Chotárny kopec a hrebeň ku Vojtovmu vrchu. Ak sa dobre zahľadíte, zbadáte pod Chotárnym kopcom v lese aj roztrúsené domčeky osady Beľajky. A zbadali sme v diaľke aj malú siluetu rozhľadne na Marťákovom vrchu.
Ani sme sa nenazdali, a sme na konci krížovej cesty. Na dohľad je kaplnka, pri ktorej je posledné zastavenie. Kamenná kaplnka s malými štvorcovými drevenými okienkami so šindľovou strechou, vnútri ktorej stojí socha Panny Márie, má zozadu murovaný nízky plot krytý šindľom. Kúsok chodníka ku kaplnke je vymurovaný, všímam si tu rozkvitnuté snežienky, poslov jari, ktorá už klope na dvere. Je tu aj smerovník s logami turistického klubu. Sme vo výške 600 metrov nad morom. Naspäť do Kysuckého Lieskovca po žltej značke udáva smerovník čas 40 minút.
V opačnom smere sa dá po hodinke chôdze prísť do Klubiny v Bystrickej doline. Ďalším dobrým tipom je odtiaľto po žltej značke pokračovať iba po ďalšie miesto, ktoré sa zhodou okolností volá tiež Rovne, a potom pokračovať po červenej značke ku pomerne novej rozhľadni na Hladkom vrchu. My sa krátko presúvame cez lúku a obzeráme si výhľady z odlesneného svahu. Ale je opar – len tak tak vidíme Kľak a Maníny pri Považskej Bystrici. Stretávame tu aj ďalších turistov, ktorí sa spolu sa nami vracajú ku kaplnke.
Pár slov na záver – článok bol napísaný tesne potom, ako boli identifikované prvé prípady pandémie na Slovensku. Verím, že poslúži ako tip do obdobia, keď bude všetko toto zlé za nami a my sa budeme môcť voľne prechádzať v prírode, ale aj stretávať sa tu a podávať si ruky bez obáv s našimi blízkymi, priateľmi a známymi. Možno teraz budeme skôr chodiť iba prstom na mape, ale treba dúfať, že je to iba prechodné. Pevne verím, že toto ťažké obdobie skôr, či neskôr skončí. Prajem všetkým hlavne pevné zdravie, veľa sily a trpezlivosti.