Ak sa zo Súľova-Hradnej pozriete smerom na sever, zazriete skalné bralá so Súľovským hradom. Hoci sú z tohto hradu už iba ruiny, je to krásne výhľadové miesto. A tak práve na hrad sme sa išli pozrieť na začiatku apríla, keď sa všetko naokolo prebúdzalo. Pre prístup sme zvolili trasu, ktorá má v strmšom závere aj niekoľko kovových rebríkov.
Súľov je veľmi rýchlo dostupný po diaľnici, z ktorej sa pri Bytči odpájame a do Súľova-Hradnej prichádzame cez Jablonové. Tesne pred Súľovom je parkovisko pre tých, ktorí sa rozhodnú ísť na hrad aj cez Gotickú bránu po zelenej turistickej značke, ktorá po stúpaní prechádza hrebeňom. Je tu zaparkovaných veľa áut, takže odhadujeme, že bude na hrade veľa ľudí. Niet sa čo čudovať, je nedeľa a konečne teplé krásne slnečné jarné počasie. Z centra dediny vedie na hrad náučný chodník. Postupovať treba smerom ku evanjelickému kostolu, ktorého vežu je dobre vidieť. Nad kostolom sa napájame na červenú turistickú značku, ktorá prichádza zľava.
Sme tu v období, keď sa to tu prvosienkami len tak hemží. Popri chodníku sú lúky, a práve na nich vytvárajú prvosienky miestami doslova koberce žltých kopčekov. Ich zelené listy vôbec nevidieť, všetko zakrývajú rozkvitnuté žlté kvety. Úplná fantázia. Pri smerovníku, kde sa odpája aj žltá značka, pokračujeme po červenej doľava. Na lúkach oproti pod Kečkou sa ukazuje aj drevená zraková pyramída, ktorá je dobrým cieľom najmä pre tých najmenších. Natrafíte na ňu na lúkach na modrej značke vedúcej z Roháčskeho sedla do Súľova.
Vchádzame do lesa, ktorý ešte nemá listy. Aj tu sú prvosienky a začínajú sa objavovať aj fialové pečeňovníky. Deti upozorňujem, že ich nebudeme trhať. Kým by sme prišli domov, zvädli by nám. V prírode je im oveľa lepšie ako doma vo váze. Na chodníku je ešte veľa popadaného lístia z jesene. Okrem turistov stretávame aj lezcov. Tí tiež radi vyhľadávajú Súľovské vrchy. Vľavo sme čoskoro zbadali skalnú stenu, ku ktorej smerujú ich kroky. Na Lúke pod Súľovským hradom meníme značku na zelenú. Krátko stúpame dohora a prichádzame ku peknej vyhliadke so skalou, odkiaľ sa pekne ukazujú pekné výhľady na hradbu Súľovských vrchov a hrebeň z Roháčskeho sedla, Kečku do sedla Patúch a na Žibrid. Značka sa stáča na juhovýchod a prichádzame na druhú stranu hrebeňa do malého údolia. Na hrebeň sa ku hradu vystupuje po strmšom chodníku, ktorý ma niekoľko serpetín. Postup exponovanejším chodníkom uľahčujú jednak kovové rebríky a jednak železné zelené zábradlie, ktorého sa môžete pridŕžať. Na niekoľkých miestach je potrebné urobiť trochu väčší krok, a tak na to upozorňujem deti.
Turisti schádzajú aj v opačnom smere, a tak sa navzájom púšťame. Zakrátko sme hore pri smerovníku Hrad Súľov vo výške 660 metrov. My prichádzame ku smerovníku zospodu, sprava sa pripája spomínaná zelená značka od Gotickej brány. Takže na tomto mieste sa stretávajú všetci tí, ktorí hrebeňom putujú. Na najvyšší bod hradu ešte treba vyjsť kúsok vyššie, najprv cez úzke miesto v skale, kde sú na stenách kovové kruhy na pridŕžanie. Vychádzate po krátkom kovovom rebríku aj cez úzke miesto v murive, a tak je dobré veľký batoh alebo detský nosič alebo turistické paličky nechať prípadne poniže. Zhora je, ako inak, kruhový výhľad na všetky strany. Súľovské vrchy a ich veniec máte ako na dlani, aj s dedinou, zrakovou pyramídou, Bradou, Roháčom, Kečkou, sedlom Patúch a Žibridom. Spoza kopcov trčí aj malofatranský Kľak. Z lesa vystupujú všade naokolo skalné bralá a vežičky, keďže ešte listy nie sú, nemá ich čo zakrývať.
Pod hradom pri smerovníku si robíme piknik, dopĺňame energiu, poniže sa dajú pozorovať aj rozkvitnuté ružovo-fialové chlpaté poniklece. Naspäť sa vraciame po tej istej trase, zostup strmším chodníkom sme aj v tomto smere zvládli. Keďže ideme s deťmi pomalšie, púšťame pred seba tých rýchlejších. Na Lúke pod hradom je ohnisko, kde je už iní opekania chtiví turisti pripravili ohník, a tak sa tu zastavujeme. Vyťahujeme špekáčiky a opekáme. Je tu skupina asi 20 ľudí aj s malými deťmi, ktorí tu tiež opekajú, a tak je tu veselo. Konečne si môžem vychutnať aj nealkoholické pivo, ktoré nesiem v batohu už od rána. Potom schádzame dolu do Súľova.Miesta, kde sme boli, sa najlepšie fotia poobede alebo až podvečer, keď už začína byť slnko nižšie a nasvecuje skaly viac sprava a pekne vykresľuje ich kontúry, všetko je vaic kontrastnejšie. V Súľove sa zastavujeme krátko na kávu a pivo v krčme, deti sa medzitým hrajú na šmykľavke.
Ak máte radi dlhšie výlety, výlet ku Súľovskému hradu môžete spojiť s návštevou Gotickej brány alebo od Lúky pod hradom postupovať popod Bradu až na Roháč, ktorého výška dosahuje 803 metrov. Je to tiež veľmi pekné výhľadové miesto. Ak máte radi hrady, po červenej značke je pomerne rýchlo dostupný Hričovský hrad. Túru môžete ukončiť v Hričovskom Podhradí, kam vedie z hradu náučný chodník. Viac sa o výstupe na tento hrad dočítate v článku. O spoznávaní Súľovských vrchov po žltej značke vedúcej údolím lúkami si prečítate v článku. O Súľovskom hrade sa dočítate aj na stránke.
Ako sme sa presvedčili, Súľovské vrchy sú na jak plné rozkvitnutých prvosienok, pečeňovníkov, či poniklecov. Určite sem zavítajte, táto lokalita sa Vám odmení ukážkovou jarnou kvetenou a jedinečnými skalnými útvarmi. Výstup ku hradu zvládnu pri troche pozornosti aj tí najmenší. Krásne výhľady sú z najvyšších častí hradu ako aj tesne pod hradom.
