Za hradom pod Malými Karpatmi

apr 14, 2022Novinky, Tip na výlet

Poďme sa pozrieť ku rakúskym susedom, iba na skok od Bratislavy, na miesta, ktoré zahŕňa mapa Malých Karpát. Malé Karpaty vlastne začínajú už v Rakúsku. Pozrieme sa na miesto, ktoré je ako stvorené na poobedňajšiu prechádzku – na hradby malého, ale veľmi pekného Schlossbergu nad mestečkom Hainburg an der Donau pod svahmi Malých Karpát. 

Autom z Bratislavy sa dá vyraziť napríklad cez hraničný priechod Berg a malú dedinku Wolfsthal. Covid preukazy máme v mobiloch, ale nikto nás nekontroluje. Rakúski colníci sa nás iba stručne pýtajú, kam ideme. Hradby Schlossbergu vidíme už cestou z auta. Hradný kopček nie je vysoký a vyjsť sem zvládnu všetky vekové kategórie. My sme sem išli pešo zo severnej strany od menšieho parkoviska nad obchodným centrom. Pri parkovisku nás vítala tabuľa, na ktorej sme si mohli pozrieť, kadiaľ asi pôjdeme. Nad parkoviskom sme vyšli cez peknú aleju stromov ponad miestny cintorín. Potom prechádzame krajom lúky a vchádzame do lesíka, ktorý začína pod kopčekom. Chodník a jeho serpentíny v lese bez listov sú dobre zreteľné, a tak je úplne zrejmé, kadiaľ máme ísť. Pri výstupe môžeme pozorovať masív Braunsbergu, ktorý je tiež peknou turistickou destináciou. 

Na jeho západnej časti je postavená strážna veža – toto miesto bolo osídlené Keltmi. Serpentínami vychádzame hore. Na zopár miestach vidíme vykúkajúce biele hlávky snežienok. Pri chodníku je viacero výhľadových lavičiek. My pokračujeme svižne hore. Naša cestička sa pod hradbami spája s ďalším chodníkom, ktorý prichádza sprava od brány. Serpentína sa skrúca doľava. Čoskoro sme pri hradbách, ktoré obkolesujú celé vnútorné nádvorie. Pred vstupnou bránou je vyhliadkové miesto, stretávame tu ďalších výletníkov. Mnohí hovoria po slovensky, a tak sa cítime ako doma. Obzeráme si Hainburg. Nemôžem si pomôcť, ale toto mestečko mi bolo od prvých návštev veľmi sympatické. Snažíme sa identifikovať miesta, kadiaľ sme išli hore. Potom prechádzame cez vstupnú bránu a vchádzame do vnútorné areálu. Je tu voľný vstup, bez poplatku. Je tu veža so zástavou, pekne pokosený trávnik a mnoho stromov. Vnútorný areál je ako stvorený na organizovanie spoločenských podujatí. Sú tu aj drevené schody na vyhliadku pri hradbách, a tak si aj odtiaľto pozeráme krajinu naokolo. Vzadu vľavo nad Dunajom vidíme Hainburský most Donnaubrücke a národný park Donau – Auen. 

Práve tento park predstavuje ochranu jedinečného riečneho údolia Dunaja. Cez menšiu bránku vľavo sa dá vyjsť za hradby von a po terase obísť hradby z vonkajšej strany. V jednom z rohov je pekná terasa s výhľadom na spomínaný Braunsberg. Po terase robíme koliečko. V záveternom mieste sú rozložené veľké drevené lehátka na vylihovanie a slnenie sa. Tomu vravím oddych. Na východnej strane vidíme modernejšiu časť Hainburgu a ukazuje sa masív Hundsheimer Bergu, kam patrí aj najvyšší vrch rakúskych Malých Karpát s výškou 481 metrov nad morom. Vidíme prístupovú cestu od Bratislavy, ktorou sme prišli a masív Devínskej Kobyly. Pohľad na škaredé paneláky Dlhých Dielov ma veru nikdy nepoteší. Dolu schádzame smerom na juh. Táto cestička je asfaltová a veru aj celkom strmá, sme radi, že je sucho. Potom po ľavej strane traverzujeme hradný kopček, až sa dostávame na miesto, kadiaľ sme po serpentínach stúpali ku hradu. Pri aleji sa tešíme snežienkam a krokusom, ktoré už kvitnú. 

Nostalgicky si pri návšteve týchto miest vždy spomínam na časy, keď sme po páde železnej opony po roku 1989 chodili práve na tieto miesta, ktoré boli dovtedy pre nás prakticky nedostupné. Aj pri neskorších vzdialenejších turistických výletoch do Rakúskych Álp sme autobusom vždy prechádzali malebným Hainburgom. A tak ho mám veľmi rada a vždy sa sem rada vraciam aspoň na krátku turistiku. Ešte by som chcela spomenúť, že lokalita je výborne dostupná aj na bicykli a aj po vode – po Dunaji – stačí využiť sezónne lodné spojenie z Bratislavy.