Za hranice okresu sa stále nemôže, a tak stále objavujeme nové miesta. Jedným z nich je vrch Magura, ktorá patrí do Kysuckej vrchoviny. Má vlastne dva vrcholy, my sa vydávame na jej západný vrchol, ktorý je vysoký 921 metrov nad morom. Keďže tu les po ťažbe značne ubudol, objavili sa výhľady, a práve na tie sme zvedaví.
Vychádzame od osady Galierovci Horného Vadičova, ktorú som spomínala napríklad v článku tu. Teraz smerujeme do sedla pod Zlieňom. Najprv prechádzame lúkou, už na jej hornej časti sa objavuje sneh. Tohtoročná zima veru nie a nie odísť. Vchádzame do lesa po trase Kysuckých Himalájí, kadiaľ sa v zime zvykne aj bežkovať. Sme na severných svahoch, kde sa drží sneh, ktorý napadol pred pár dňami. Zahriati stúpaním prichádzame do pekného sedielka pod Zlieňom. Odtiaľto už po červenej značke ideme po nových miestach. Zo sedielka vychádzame najprv v stúpaní krajom bukového lesa. Sme tu sami, zatiaľ sme nikoho nestretli.
Stopy na snehu odbočili doľava v sedle. Z hrebienka sa nám ukazujú pekné výhľady predovšetkým smerom na Veľkú Raču a kopčeky na sever od Bystrickej doliny. Je pomerne dobrá viditeľnosť, a tak sa nám čoskoro odhaľujú aj vzdialenejšie oravské kopčeky ako Babia hora a Pilsko. Obidva kopčeky majú bielu čapicu. Nechýbajú kopčeky nad Oravskou Lesnou, ďalekohľadom sa snažíme nájsť výstupovú cestu do Oravskej Lesnej od Vychylovky, a aj cholvarky Brýzgaliek, ktoré som spomínala v článku .
Vidieť aj oravskú Kubínsku hoľu. Najbližsie súvýhľadové lúky nad osadou Lutiše. Tu sa vyníma drevená zvonička, ktorú tiež poznáme z našich potuliek. Nechýba cestička s červenou značkou ku Zlieňu, viac vľavo vidíme aj pomerne vysoký Obelec.Malá Fatra sa ukazuje iba čiastočne, vidieť obaRozsutce a Stoh. Zvyšná časť hrebeňa ja zakrytá svahmi Magury – nášho cieľa. Na tieto miesta sa kvôli výhľadom určite oplatí zo sedielka vystúpať. Pokračujeme ďalej a prichádzame pod západný vrchol Magury. Kde je vrchol, je jasné, akurát je potrebné sa vyhnúť úsekom s hustou mladinou ihličnanov, ktorá by nám zbytočne sťažila postup. Objavujeme neznačený traverzujúci chodník,ktorý tu vznikol asi počas ťažby, a tak ním chvíľku ideme. Ukazuje sa krásny pohľad na Ľadonhoru a v diaľke za ňou sa po prvýkrát ukáže v opare Lysá Hora. Vyníma sa aj Vreteň a Ostré. Chodníček opúšťame, a pokračujeme priamo ku vrcholu.
Zakrátko naďabíme na ďalšiu cestu, ktorú na chvíľu využívame, a potom opäť smerujeme na vrchol. Je tu malinčie a čučoriedie, sem treba prísť určite v čase, keď ešte nebujnie vegetácia. A sme na vrchole Magury. Sú tu stopy po ťažbe a ešte kopec haluzia na zemi a neporiadok, ale výhľady sú skvelé, do široka-doďaleka. Z juhovýchodnej strany sú svahy pokryté pôvodným lesom, stromy sú pomerne vysoké, a tak sa pohľad na hrebeň Malej Fatry koná iba čiastočný. Ostatné kopčeky to však vynahradia. Objavuje sa pohľad aj ku Martinským holiam a ku Rajeckej doline. V opare vidíme siluetu Kľaku a na druhej strany kotliny aj Strážova. Za druhým vrcholom Magury vidieť Požehu, pred ňou je sedlo Jalovec, za ňou sedlo Žiarce. Nechýba ani Straník zo Zástraním, kam chodia často na výlety predovšetkým Žilinčania. Všetko si podrobne obzeráme ďalekohľadom.
Potom schádzame do sedielka medzi oboma vrcholmi Magury. Vidíme tu stáť na červenej značke skupinu turistov. Pri zostupe si dávame pozor, terén je dosť podmáčaný. Na zopár miestach sú dosť hlboké ryhy po strojoch, týmto miestam sa vyhýbame. Kým zídeme dolu, turisti sú preč a sme tu sami. V sedle si chvíľu posedíme, doplníme tekutiny. Potom pokračujeme po červenej značke krásnym bukovým lesom – traverzujeme druhý vrchol Magury. Rozprávame sa, dávame menej pozor, veď chodník je široký. Ale chyba lávky, ani nevieme ako, stopy zo širokého chodníka zmizli. Pomáha mobil a presná poloha na mape. Zišli sme zo značky, tú nachádzame o pár metrov poniže. Tento úsek sa mi veľmi páči, prechádzame miestom, kde menší výrub odhalil pekný pohľad na malo fatranský hrebeň. Tu stretávame dvoch turistov so psíkom, ktorí idú opačným smerom. Míňame prameň, pod ktorým je cesta dosť podmáčaná. Les redne a keďže sa potrebujeme vrátiť do Galierov, ideme na malom úseku mimo značky ponad sedlo pod Jalovcom, pretože až ku nemu nepotrebujeme zachádzať. Na lúke, ktorá odhaľuje ďalšie skvelé pohľady na Malú Fatru, vidíme obďaleč turistov, ktorých sme videli od Magurou. Prehupneme sa na kysuckú stranu hrebeňa a po lúkach so pohľadmi na Ľadonhoru schádzame okolo najvyššie položených chalúpok Galierov. Pri jednej z nich je vytesaný pekný smerovník s priezviskami rodín, ktoré tu žijú. Náš turistická okruh sa uzatvára, čoskoro sme pri aute, ktoré parkujeme pri domoch pod kaplnkou.
Výlet na Maguru bol objavný a ak sem niekedy zavítate a nebojíte sa chodiť aj mimo značiek, určite ho odporúčam. Z tohto nenápadného kopčeka sú široké a ďaleké výhľady. Tie na 999 metrov vysokú Ľadonhoru mi pripadali ako z lietadla, aj vďaka hlbokej Vadičovskej doline. Samozrejme, môžete neopúšťať a držať sa červenej značky turistickej značky. My sme kvôli pandemickým opatreniam išli z kysuckej strany, ale do sedla pod Zlieňom sa dá vyjsť aj zo žilinského okresu – napríklad z Lysice po žltej turistickej značke cez osadu Chabadovci. Prajem pekné turistické zážitky, ktoré verím, nebudú už obmedzené hranicami okresu.