Na konci prázdnin v sviatočný augustový deň sa s deťmi vydávame do okolia terchovskej osady Balátovci ležiacej v doline Struháreň. Žltá značka by nás mala vyviesť okolo zaujímavého cholvarku na hrebeň Kysuckej vrchoviny na vrch Kýčerka. Odtiaľ by sme chceli po hrebeni pokračovať do sedla Kováčka, kde plánujeme z hrebeňa zísť ku známej drevenej zvoničke pri osade U Marunov.
Autom prichádzame do časti Terchová, Šípková. Tu pri veľkej maľovanej mape nechávame zaparkované auto a po asfaltovej ceste pokračujeme údolím do neďalekej osady Balátovci. Sme vo výške 655 metrov nad morom. Chalúpky sú pekne upravené, mnohé sú využívané ako chalupy a zdá sa, že domáci sú doma. Stretávame pretekárov – bežcov – dnes sa koná bežecký pretek zázrivským chotárom a jeho trasa prechádza aj týmito miestami, bežci budú pokračovať do osady Jánošovia a traverzovať svahy Pupova. Ponaučení prvou návštevou týchto miest si dávame pozor na turistické značenie, aby sme sa nenechali popliesť inými vychodenými chodníčkami.
Za osadou prejdeme cez potok a potom začíname stúpať do mierneho briežka. Čoskoro sa po ľavej strane pod mohutnými brestmi objavuje zaujímavý cholvarok – obydlie, ktoré v minulosti slúžilo počas leta ako príbytok pre ľudí aj dobytok, ktorý sa pásol na okolitých pasienkoch. Máme veľké šťastie, pri cholvarku sú aj domáci – maličké okienka sú otvorené. Pri streche je rebrík a zdá sa, že šindle sa vymieňajú za nové. Pýtam sa, či si môžem cholvarok odfotiť, napokon sa dávame s domácimi do reči. Na veľkú radosť sa môžu detváky pohojdať na skvelej hojdačke, ktorá je urobená z tenkého lana s drevenou latkou na konci. Je upevnená na hrubom konári. Opäť sa potvrdzuje, že takéto neplánované stretnutia majú svoje čaro. Domáci nám prezrádzajú, že cholvarok je súčasťou bývalej zaniknutej osady Horné Medzipúpovce. Asi po hodine sa lúčime a odhodlane pokračujeme v našom výlete ďalej.
Cez krátky úsek lesa prechádzame znova na lúky, kde je vidieť staré medze a odbočujeme po vychodenom chodníčku doľava ku prameňu, na ktorý nás upozornili domáci – potrebujú tu vodu a sem ju chodia naberať. Ochutnávame vodu z prameňa, je veru poriadne studená. Značka nad prameňom zatáča viac doľava a pasienky strieda les. Potom prechádzame už viac zarastenými pasienkami a neskôr sa pridáva aj cyklotrasa. Vchádzame do lesa. Mierne nerovnosti terénu tu na viacerých miestach vyrovnávajú malé drevené mostíky. Zatiaľ sme nestretli nikoho, ale čoskoro sa oproti konečne objavuje prvý cyklista. Les je miestami redší. Vychádzame na prvú lúčku, potom ešte krátky úsek lesom. Z lesa definitívne vychádzame na druhú lúku, ktorá sa tiahne až ku hrebeňu. Prichádzame k miestu, kde je smerovník s názvom Kýčerka – sme vo výške 900 metrov nad morom. Sprava prichádza modrá turistická značka.
Na lúke sú roztrúsené ihličnaté stromy, je to tu naozaj pekné. Pri smerovníku je aj malá lavička, ktorá sa deťom zapáčila, a tak tu piknikujeme a posilňujeme sa. Objavujú sa tu aj ďalší turisti, z ktorých sa po rozhovore vykľuli domáci od osady U Marunov. Zbierajú hríby a asi sú šikovní, lebo majú aj plný košík. Nahliadame doň a vidíme aj dubáky. Miesto, kde ich nazbierali, nám pochopiteľne neprezrádzajú. Keď sme naplnili svoje žalúdky, pokračujeme ďalej ku vrchu Kýčerka. Je to už iba malé stúpanie, pomedzi stromy nakrátko zahliadneme malofatranský Veľký Rozsutec. Od Kýčerky pokračujeme po modrej značke smerom na Kováčku. Aj hrebeňom vedie cyklistický chodník, sú tu tiež malé drevené mostíky.
Výhľady sú najmä na Kysuckú vrchovinu, po ľavej strane vo výhľadoch bráni les. Zahliadneme aj kúsok z vodnej hladiny vodnej nádrže Nová Bystrica. Sedlo Kováčka spoznávame podľa kríža, ktorý tu stojí, poniže je aj smerovník. Dolu schádzame po cyklotrase, ktorá má viacero serpentín a je pre naše nohy príjemnejšia ako strmšia turistická značka. Aj U Marunov je živo – prázdniny ešte neskončili. Nás zaujíma zvonička, pri ktorej sa na chvíľu zastavujeme a robíme si fotky. Obzeráme si ponad údolie tiahly Pupov s dvoma vrcholmi. Na niektorých miestach sa aj do neho zakusla ťažba a les tu chýba. Iba kúsok pod zvoničkou sú drevenice, ktoré sa prenajímajú a majú tu svojich hostí. Od osady schádzame po veľmi kvalitnej asfaltovej ceste ku krčme u Kyčerana. Tá je aj v deň sviatku otvorená, a tak si tu kupujeme niečo na pitie a čipsy. Manžel medzitým pokračujem ďalej a ukončuje okruh pri aute. Vracia sa pre nás už aj s autom ku krčme. Tak sme si ušetrili pár metrov chôdze.
Mňa na dnešnom výlete najviac potešil cholvarok a nečakaná možnosť porozprávať sa s jeho majiteľmi. Deťom sa bezpochyby najviac páčila hojdačka a potom osvieženie krčme. Tej hojdačke sa vôbec nečudujem, aj ja by som sa na nej dokázala hojdať veru riadnu chvíľu. Ak sem zavítate počas leta, je možné, že tu budete mať tiež šťastie na domácich a budete sa môcť pohojdať. Toto miesto má svoje genius loci. Tak prajem príjemné objavovanie.