Jedným z cieľov vrchárskej Liptovskej koruny pre tento rok je solitérna borovica nad Bešeňovou pred Veľkým Hukovom v Chočských vrchoch. To podnietilo našu zvedavosť, a tak skúšam zistiť, kde presnejšie sa borovica nachádza, keďže ku nej nevedie klasický značený turistický chodník. Borovica je aj vo videu Simy Martausovej ku známej pesničke Čokoláda. Doma si ho pozeráme, okrem borovice nás upútal pohľad na vodnú hladinu Bešeňovej, ktorá je od borovice ako na dlani. Deťom sa nápad ísť za borovicou zapáčil, veď možno tam bude aj hojdačka, ako v spomínanom videu. Jedno letné ráno sa rozhodujeme vypátrať borovicu a obzrieť si výhľady spod nej na vlastné oči.

Autom cez Liptovský Mikuláš smerujeme popri severných brehoch Liptovskej Mary a od Bobrovníka, rázcestie prichádzame ku Bešeňovej. Neschádzame ale úplne dolu, ale autom zastavujeme pri odbočke ku družstvu s reklamou predaja syrov pri Bešeňovských travertínoch. Aj tie by sme si radi pozreli. Práve odtiaľto by mala viesť asfaltová cesta smerom ku Veľkému Hukovu. Miesto sme tipovali správne a našu odbočku bez problémov nachádzame. A je milé, že hneď od začiatku je náš výlet výhľadový. Po ľavej strane je skala Kaplnka s krížom patriaca ku travertínom. Tú preskúmame, keď sa budeme vracať.

Vykračujeme si po ceste a prechádzame okolo vysielača. Elektrické drôty trochu kazia prvé fotky, ale potom sa to zlepšuje. V Liptovskom Mikuláši bolo ráno slnečno, ale v okolí Mary bol bolo oblačno, úplne iný svet. Teraz sa už vyčasuje a oblačnosť sa trhá. A tak pozorujeme aj vzdialený Ružomberok a jeho komíny a spoznávame aj odlesnené svahy Malinného, kam vedie lanovka a kde sa dá aj v lete vyviezť. Oproti za Bešeňovou sú vrcholky Nízkych Tatier a ukazujú sa čiastočne aj Západné Tatry. Pomaly stúpame a prechádzame aj krátkym úsekom, kde je po obidvoch stranách cesty les. Zakrátko z neho vychádzame opäť na pokosené lúky. To sa k nám už priblížili Chočské vrchy a našu pozornosť púta Veľký Choč, ktorý trčí vysoko nad jeho najbližšie okolie. Našu spoločnosť dopĺňajú pasúce sa ovečky s pastierom a štvornohým strážcom a stretáme aj pána vracajúceho sa z prechádzky s hríbom v ruke.

Po ľavej strane dolu sú ukryté Kalameny, zatiaľ ich nevidíme. Pozeráme zvedavo dopredu, kdeže tá borovica rastie. Mal by to byť solitérny strom a zakrátko ju spoznávame, aj podľa toho, že už vidíme vodnú nádrž Bešeňovej. Prichádzame ku borovici a tešíme sa, že sme ju našli. Obzeráme si ju zo všetkých strán a hoci tu hojdačka nie je, vôbec nám to nevadí. Pod širokými konármi nachádzame tieň a deti hneď vybaľujú z batôžkov jedlo. Sedíme, obzeráme okolie, rozprávame sa. Sme tu sami, nie je tu nikoho a tak si to tu môžeme naplno vychutnať. Fotíme si borovicu a výhľady od nej snáď zo všetkých strán. Potom sa vydávame chodníčkom vyššie ku Veľkému Hukovu. Ukazuje sa aj kopček, kde je ukrytý Liptovský hrad – ten poznáme z minuloročnej návštevy a vpravo od neho sa týči Pravnáč.
Ak by sme pokračovali chodníčkom ďalej, prišli by sme do sedla pod Kráľovou, kam prichádza od Bukoviny červená turistická značka a vedie práve na Liptovský hrad. Takže návšteva borovice sa dá spojiť napríklad aj s návštevou Liptovského hradu. Vraciame sa ku borovici a chystáme sa na spiatočnú cestu. Práve včas, zdola prichádza auto a z neho vystupujú pri borovici ľudia. My odchádzame a kocháme sa výhľadmi. Je stále krajšie a krajšie. Oproti vychádzajú po ceste dvaja cyklisti. Idú rýchlo, takže je jasné, že idú na elektrobicykloch. Ešte vychádzame ku skalke Kaplnka s krížom. Škoda, že svahy pod skalou sú zarastené, a nie je možné pozorovať okolie lepšie. Kocháme sa rozvitnutými kvetmi na miestach, kde nie sú lúky pokosené. Keďže sme iba na skok od Kalamen, tak sa tam ideme ešte okúpať. Od poslednej návštevy tu pribudlo menšie parkovisko. Neviem, čím to je, ale pri vode je ovadov veľmi málo, a tak sa tu deti hodnú chvíľu čvachtajú.Je tu príjemne. Pozerajúc na svahy nad Kalamenmi vieme, že tam stojí aj zelená zaujímavá vyše 100 ročná borovica.

A na záver ešte jedna zaujímavosť – navštívená borovica lesná je zaradená do súťaže o strom roka 2019. Až do konca septembra môžete hlasovať v tejto súťaži. Vyberá sa ťažko, každý zo zaradených stromov vyzerá pútavo a jedinečne. O borovici to vieme potvrdiť aj preto, že sme ju videli na vlastné oči. Veríme a dúfame, že bude nad Bešeňovou ešte dlho stáť a poskytovať tieň tým, ktorí sa sem vydajú za krásami Chočských vrchov, a na lepšiu orientáciu vám poslúži mapa TM 111 Chočské vrchy – Liptovská Mara. Zájdite si ku nej aj vy, je to príjemná prechádzka.