Kremnické vrchy ukrývajú nejedno pekné miesto. Počas tohto leta sme sa s deťmi rozhodli navštíviť Skalku a Gӧrgeyho tunel. Na hrebeň Kremnických vrchov sme vychádzali pešo z Králik nad Banskou Bystricou, kde sme bývali.
Kedysi dávno som v Kremnických vrchoch bežkovala v okolí Krahúľ. V lete sme v tejto lokalite ešte neboli. Pre výstup na Skalku využívame parkovisko pre autá pod lyžiarskymi vlekmi nad Králikmi. Takto si ušetríme výškové metre – aj podhorie Kremnických vrchov je členité a prakticky od Banskej Bystrice sa hore ku hrebeňu stúpa. Z parkoviska pokračujeme po modrej turistickej značke. Zaujímavosťou pri výstupe je starý skokanský mostík, ktorý si najprv pozeráme zdola a potom nachádzame v stúpaní lesom ku nemu odbočku a prichádzame aj na vrch mostíka. Pohľad z neho dolu je celkom adrenalínový. Chce to veru odvahu pri skákaní na lyžiach. Odhodlane stúpame lesom, v chládku, čo je výhoda, a strmo bez serpentín – toto až taká výhoda nie je, ale snáď to zvládneme. Stretávame dvoch bežcov, ktorí si to vybiehajú a troch turistov. Po asi 50 minútach, keď sa stúpanie zmierňuje, prichádzame do vytúženého Bystrického sedla, ktoré je zalesnené, je tu prístrešok a smerovníky.
Sme na hrebeni a prakticky hneď tu stretávame cyklistov. Po krátkom oddychu odbočujeme doprava na Skalku. Asi po 15 minútach prichádzame ku Peknej vyhliadke, kde sa to hemží ľuďmi. Výhľady sú zatiaľ v opare, nadránom padlo pár kvapiek dažďa, ale veríme, že sa to bude zlepšovať. Popri vysielaču Suchá hora schádzame z hrebeňa za vidinou palaciniek, ktoré si napokon dávame v bufete pod Chatou na Skalke. Druhé dieťa si pochutnáva na hotdogu. Zdá sa, že sú všetci spokojní, pridávame aj pečiatku do zápisníka. Penzión Guldener vynechávame, zdá sa mi na nás príliš nóbl, deti sa chvíľu hrajú na ihrisku pred ním. Potom sa vraciame naspäť na hrebeň – míňame lanovku z druhej strany hrebeňa, ktorá ale v lete nepremáva.
Mnohí návštevníci od kremnickej strany sa až hore privezú autom. Na hrebeni nás vítajú už o niečo krajšie výhľady, čo nás teší. Pešo smerujeme okolo miest, kde sú ferraty – jednosmerné istené cesty ako napríklad Zostupovka, Komín, či Jánošíkova diera. Vyzerajú zaujímavo, pozeráme sa aj na nový lanový most, ktorým prechádza istený odvážlivec. Tento chodník je skôr o hlave a psychike ako o fyzickej náročnosti. Stále sme v peknom listnatom súvislom lese, ktorý si užívame. Prichádzame ku Gergeliho tunelu, ktorý sa začal po roku 1498 stavať na starej banskej ceste, ktorá spájala Banskú Bystricu, Tajov – tu ruda upravovala a Kremnicu, kde sa razili mince. Cez tunel sa počas SNP prevážal aj zlatý poklad. Na konci minulého storočia bol tunel zrekonštruovaný, je to tu pekné.
Od tunela nás čaká klesanie. Les má pekné exempláre stromov, miestami je divoký a stále nám poskytuje v teplom dni tieň. Prechádzame po žltej značke najprv cez Tesnô, to sme vo výške necelých 1000 metrov. Trasa je uvedená aj ako cyklotrasa, ale je to tu strmé, v opačnom smere skôr na tlačenie bicykla. Pri prístrešku Tichá sa napájame na traverzujúcu zelenú značku, ktorá má už jednoduchší profil. Cestou skúmame zurčiace potoky, nie je tu vôbec sucho. Predbieha nás osamotená bežkyňa a v opačnom smere stretávame trojčlennú rodinku, ktorá ide na černice na Kordíky. Tento úsek je pre bicykel vhodnejší, myslím, že by to tu zvládli aj deti. Vychádzame z lesa, míňame tabuľky o tom, že sú tú udržiavané bežkárske trate. Hore nad nami čnie Skalka, nechce sa mi veriť, že je aj teraz tak blízko. Po pár minútach sme nad parkoviskom.
Počasie sa úplne vylepšilo, je nádherne, cestou ku autu obdivujeme aj rozložitú Krížnu Veľkej Fatry s Majerovou skalou a zvyšnú časť hrebeňa Kremnických vrchov. Pred nami dolu je Banská Bystrica, nad ňou lúčny Panský Diel. Deti majú toho tak akurát a všetci sa tešíme na terasu penziónu Králiky. Majú tu skvelé halušky, palacinky, pivo, milú obsluhu. Deti sa ešte hrajú na ihrisku poniže. Po výbornom obede nesmú chýbať nanuky. Spod slnečníka si ešte obzerám hrebeň so Skalkou.
Výlet na Skalku sa nám páčil. Je to v zime raj pre bežkárov, ale krásy okolia Skalky sa oplatí obzrieť si aj v lete, v lesoch ste v chládku a nepečiete sa na slnku. Tieto lokality sú vhodné pre peších turistov a aj náročných horských cyklistov, ktorým nevadí členitý terén. Boli sme radi, že sme na hrebeň vyšli pešo bez využitia auta – to sa z banskobystrickej strany ani nedá. Deťom sa veľmi páčil tunel. Istené cesty sú ďalším lákadlom pre turistických návštevníkov tejto lokality v letnom období. Ak nechcete zablúdiť, pribaľte si do batohu mapu TM 132 Kremnických vrchov.