Naposledy nám meteorologické podmienky počas turistického dňa nevyšli úplne podľa predstáv. Prevládala hmla, silný vietor a občasné snehové prehánky, ktoré znepríjemňovali výstup hore i následný zostup. Tentokrát sme si chceli lepšie odsledovať predpoveď na danú oblasť, aby sme sa vyhli podobným nepríjemnostiam. Sľubne sa ukazoval Ďumbier s tým, že v ranných hodinách by mal byť predpoklad jasnej oblohy. Neskôr, smerom ku obedu už aj v tejto oblasti hlásili oblačnosť a viditeľnosť len na niekoľko metrov. Rozhodli sme sa to teda risknúť a vybrali sa na najvyšší vrch Nízkych Tatier.

Na Ďumbieri sme už v minulosti boli mnohokrát, ale zakaždým ponúkne výstup iné výhľady a skúsenosti. Verili sme, že aj tentokrát to bude inak a prekvapí nás niečím úplne novým a doposiaľ nevídaným. Na osvieženie pamäte sme ako vždy použili aj TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Uvedené kartografické dielo bolo nápomocné pri časovom plánovaní chystaného výstupu. Mierka 1 : 25 000 je vhodná pri oblastiach, kde je množstvo prvkov, ktoré sú pre turistu dôležité. Inak to nie je ani v tomto prípade.

Prázdne parkovisko na Trangoške

Počas cesty Horehroním prevažujú oblaky a nevieme odhadnúť, aké bude skutočne počasie. Výstup klasicky štartujeme na parkovisku na Trangoške vo výške 1 121 m n. m. To je veľmi dobrý štartovací bod, či už smerom na Ďumbier alebo Chopok. Áut je prekvapivo na odstavnej ploche len minimálne množstvo. Volíme si zelenú turistickú trasu smerom ku Chate M. R. Štefánika. Podľa časového údaju na smerovníku to bude trvať 1:50 hod. Zo skúseností však predpokladáme, že pri dobrom tempe to bude o niečo rýchlejšie. Stúpanie je od začiatku konštantné.

Postupne cítime prekonané výškové metre ale nie je to nič, čo by nezvládol bežný turista, či sviatočný návštevník Nízkych Tatier. Postupne obiehame malú skupinu turistov fotiacich si okolie. Momentálne prevláda oblačnosť avšak občas sa pomedzi oblaky ukážu aj slnečné lúče, ktoré dodajú energiu do žíl. S výškovými metrami pribúda priamo úmerne aj výška snehovej nádielky, ktorá pozvoľne mení krajinu.

Prvú výraznejšiu zastávku spravíme pri odbočke smerom ku Jaskyni mŕtvych netopierov. Výhľady stále absentujú, ale začíname tušiť, že sme sem dnes nešli zbytočne. Po krátkom občerstvení pokračujeme ďalej priamo ku chate. Pri pohľade na okolie zisťujeme, že sme vyšli z rannej hmly, ktorá sa pod nami neustále držala, čo značilo epické počasie na hrebeni Nízkych Tatier.

Zimná trasa na Ďumbier

Prichádzame ku vyhľadávanej Chate M. R. Štefánika a počasie si pripravilo úžasné prírodné divadlo. Tušíme však, že to nevydrží dlho, tak sa rozhodneme ísť priamo na Ďumbier a na chate sa zastavíme až cestou dole. Ako ideme zimnou trasou popri tyčovaní nestačíme sa čudovať oblakom pod nami. Črtá sa úžasná inverzia držiaca sa na celom Horehroní, kam až dovidíme. Je to niečo úžasné a nejaký čas kráčame len s hlavou otočenou smerom ku oblakom dole. V týchto momentoch nám úplne došli slová. Nevieme ako odpísať túto nádheru, tak si len vyhotovíme niekoľko fotiek.

Ako ideme hore, prekonávame hranicu 1 900 m n. m., čo značí už „len“ 150 výškových metrov na prekonanie. Opäť sa otáčame za jedinečnými pohľadmi na prírodné krásy. Trochu nás znepokojuje zvyšujúca sa intenzita rýchlosti vetra, ale nestačíme ju vnímať, keďže nás odzbrojili výhľady na krajinu. Aktuálne je to súkromný výstup lebo za nami nie je nikto a pred nami v diaľke len jeden človek.

Sme na najvyššom bode Nízkych Tatier s hodnotou 2 043 m n. m. Nevieme kam sa skôr máme pozerať, či na horehronskú inverziu alebo na bezoblačný Liptov s dominantnými Tatrami. Na vrchole už nikto nie je, takže to tu máme úplne len pre seba. Vychutnávame si to a robíme niekoľko fotografií na pamiatku. Nezdržujeme sa však dlho a po približne 15 minútach ideme dole, lebo vietor silnie čoraz viac.

Cesta cez chatu dole

Trasa ku chate je pomerne rýchla, pretože po snehu sa viac kĺžeme ako kráčame. Smerom hore smerujú skupinky turistov ale pravdepodobne z výhľadu nebudú mať nič lebo za pár minút sa úplne zatiahlo a prišli husté oblaky, cez ktoré nevidno absolútne nič. Chválime sami seba za nápad ísť priamo hore bez zastávky na chate. Po príchode ku horskej chate sa ideme osviežiť a zohriať uzimené telá. Čaj s medom pôsobí ako blahodárny životabudič a momentálne má cenu zlata.

Strávime tu asi polhodinu a opäť dávame na seba veci, aby sme mohli vyraziť. Vidíme, že hmla dnes už neplánuje odísť, čo nevadí davom turistom smerujúcim do týchto miest. Počas cesty dolinou sa vyhýbame množstvo návštevníkov, ktorí ešte len teraz smerujú na Ďumbier. Miestami doslova bežíme a užívame si takúto zrýchlenú turistiku. Z chaty sme na Trangošku zbehli asi za 25 minút. Mokré veci si prezliekame za suché a bilancujeme tento výlet. Bola to opäť ďalšia úžasná skúsenosť, ktorú umocnilo dokonalé počasie.