S príchodom stáleho augustového počasia sme upriamili pozornosť opäť na naše Tatry. Konkrétne na ich západnú časť, kde na hlavnom hrebeni leží časť Skriniarky. Prechod touto časťou Západných Tatier sme už v minulosti absolvovali, avšak tentokrát to malo byť s lepšími meteorologickými podmienkami ako naposledy. Začali sme hľadať vhodný dátum vyhovujúci aj ostatnému osadenstvu a pustili sa do podrobného plánovania nadchádzajúceho turistického dobrodružstva.

Aj napriek tomu, že sme išli daný okruh vybraným turistickým chodníkom absolvovať druhýkrát, potrebovali sme dôkladne naplánovať naše kroky. Mapa TM VKÚ 112 Západné Tatry – Roháče, ako turistický sprievodca, splnila všetko, čo sme od nej očakávali. Presné časové údaje daných úsekov výrazne uľahčili prípravu na časovú stránku výstupu. Taktiež vyznačenie miest, kde sa vyskytujú reťaze v skalách pomohli, aby sme nič nenechali na náhodu a zvýšili opatrnosť v uvedených pasážach.

Spálená dolina – parkovisko

Približne o 6:30 ráno prichádzame na parkovisko v Spálenej doline. To nás víta novinkou v podobe závory a parkovacieho prístroja. Doteraz tu vždy bol človek, ktorý vyberal vstupné, avšak je to už zautomatizované. Napriek horúčavám cez deň je ráno v doline pomerne chladné a obliekame si aj mikiny a dlhé nohavice. Začíname kráčať a vieme, že po chvíli pôjdu tieto vrstvy oblečenia aj tak dole, keďže sa začneme potiť a bude nám teplo.

Pokračujeme niekoľko kilometrov chôdzou po asfaltovej ceste až sa dostávame k odbočke na Roháčsky vodopád. Stúpame pomerne prudkým úsekom až sa dostávame k samotnému vodopádu. Pred časom sme ho už navštívili ale keď sme už tu, znova ho ideme pozrieť. Absencia ostatných turistov je pomerne nečakaná a užívame si pohľad na neho, keď sme tu len my a nikto iný. Po krátkom občerstvení pokračujeme k rázcestiu pod Hrubou kopou. V tomto úseku začína pravé turistické vyžitie.

Ideme na Pachoľu!

Tento prechod Skriniarkami je od minulého odlišný v tom, že ideme z druhej strany ako naposledy. Takže stúpanie na Baníkovské sedlo je hneď zrána slušný zaberák na naše nohy. Úmornú drinu však kompenzujú dychberúce výhľady na Roháče a Volovec so susedným Rákoňom. Hľadáme v diaľke nejakých kamzíkov ale zatiaľ nikde nikoho. Ani turistov, ani kamzíkov. Momentálne ide o súkromný výstup, čo je nezvyčajné v tejto časti Západných Tatier.

Po zdolaní niekoľkých stoviek výškových metrov dosahujeme Baníkovské sedlo, odkiaľ sa ukazujú nádherné scenérie na Liptov a Nízke Tatry. Ako keby sme si to privolali – oproti nám akurát žuje trávu jeden kamzík. Kocháme sa pohľadom na neho a nerušene ho necháme, nech sa naje. Keď odíde, začneme s výstupom na Pachoľu. Časovo to nie je náročné, avšak skoro 130 výškových metrov je poznať. Z Pachole, ako najvyššieho bodu dnešného okruhu (2 167 m n. m.) máme skutočne nádherné panorámy na celé okolie. Malá Fatra, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Vysoké Tatry…

Hrebeň Skriniarok

Po vyhotovení niekoľkých záberov pokračujeme k ďalšiemu bodu v podobe Spálenej. Cesta z Pachole je záživná, čo podporujú exponované úseky i trasy s reťazami. S ich pomocou zdolávame tieto pasáže a môžeme si užívať cestu i pohľad na hory pred nami. Čoskoro míňame aj sedlo U Zvonu. Trochu klesáme a tak na Malý Salatín i nasledujúci Salatín musíme opäť nabrať výškové metre. Počasie i prostredie sú ako z katalógu a nemôžeme sa absolútne na nič sťažovať. Zo Salatína ale opäť nasleduje klesanie, čo je pomerne príjemné.

Brestová, ako ďalší bod, leží vo výške 1 932 m n. m. V týchto miestach sa to už zapĺňa ľuďmi, keďže zo Spálenej doliny vedie lanovka týmto smerom. Podľa počtu ľudí môžeme vidieť vysokú obľúbenosť daného miesta. My sa tu veľmi nezdržujeme a prechádzame Brestovú s tým, že sa napájame na modrý turistický chodník, ktorý bude robiť spoločnosť až k parkovisku. Trasa k Prednému Salatínu je príjemná, čo sa však zmení, keď začneme výraznejšie klesať a vchádzať do lesa. Daný úsek je relatívne strmý a všadeprítomná húština dáva na známosť, že tadiaľto veľa turistov pravdepodobne nechodí.

Po úmornom klesaní konečne vidíme obrysy parkoviska i bufetu, kam okamžite mierime sa občerstviť. Sedíme v bufete nejaký čas a po oddychu sa opäť prezlečieme a sadneme do auta, ktorým odchádzame. Prechod Skriniarkami je vždy zážitok a dnes to bolo ešte o to lepšie, že počasie hralo do karát a mohli sme si užívať skvelé výhľady aj vďaka mape od VKÚ Harmanec!