Zamkovského chata nám vliala do žíl potrebný turistický impulz. Po vypití osviežujúcich nápojov sme sa pohli ku červenej turistickej trase predstavujúcu Tatranskú magistrálu. Kráča sa neporovnateľne lepšie a oceňujeme prítomnosť chaty počas výstupu. Prichádzame ku vyhliadkovému bodu. Z neho sa ponúka dokonalý výhľad na Slavkovský štít. Odtiaľto vyzerá majestátne a v duchu začíname rozmýšľať, kedy by sme mohli pokoriť tohto tatranského velikána. Vrátime sa mysľou späť a zahájime ďalšiu chôdzu.

Skalnatá chata a Skalnaté pleso je recept na dokonalú turistiku

Sme približne v polovici cesty na Veľkú Svišťovku, takže nezaháľame a ideme stále dopredu. Ani sme si nestihli uvedomiť mierne znížený počet turistov na trase. Väčšina ľudí zvolila cestu na Téryho, či Zbojnícku chatu. Napredovanie po vrstevnici je príjemné. Momentálne sme vo výške 1 650 m n. m., čo znamená, že na dosiahnutie najvyššieho bodu dnešného cieľa musíme prekonať ešte takmer 500 výškových metrov.

Míňame turistický smerovník označujúci Rázcestie pri Skalnatej chate. V tomto bode sa na nás napája aj chodník zelenej farby smerujúci z Tatranskej Lomnice. Vidíme, že niekoľko odvážlivcov zvolilo túto alternatívu výstupu, aj napriek tomu, že ide v záverečnej časti o pomerne prudké stúpanie. Pár minút kráčania od smerovníka nás delí od príchodu ku Skalnatej chate. Tešíme sa na ďalší potrebný oddych.

Skalnatá chata doslova predstavuje „nomen omen“. Charakteristická architektúra jej vyniesla dané pomenovanie. Horská stavba sa nachádza vo výške 1 725 m n. m., a podľa aktuálneho počtu návštevníkov ide o jednu z najvyhľadávanejších tatranských chát. Široká ponuka občerstvenia a príjemná obsluha robia z chaty vhodný cieľ pre turistov všetkých vekových kategórií. Zdržíme sa tu a prehodíme pár slov s ďalšími návštevníkmi. Po čase si pobalíme veci a vyberieme sa o kus ďalej ku Skalnatému plesu.

Pleso doslova žiari a priezračná tyrkysová voda nás úplne očarí. Spravíme si niekoľko fotografií tohto prírodného zázraku a kocháme sa okolitými štítmi. Lomnický štít, Huncovský štít a Kežmarský štít je len krátky výber z toho, čo je okolo nás. Zhodujeme sa, že ide o jedno z najkrajších miest v celých Vysokých Tatrách. Čas je neúprosný a musíme zahájiť pokračovanie, aj keď sme sa do tohto miesta doslova zamilovali.

Cestou na Veľkú Svišťovku

Ideme okolo Observatória na Skalnatom plese a predstavujeme si, aké výnimočné musí byť pozorovanie vesmíru z tejto lokality. Pred nami je stúpanie, ktoré dá trochu zabrať. Pomaly cítime v nohách, koľko sme od rána už prešli a pri predstave cesty späť sa zatneme a pokračujeme ďalej. Po ľavej ruke sa týči Huncovský štít a jeho výška dosahujúca 2 352 m n. m. sa z tohto miesta zdá byť majestátna.

Na chvíľu zastavíme a pozrieme si pre istotu časy, ktoré sú v mape TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Ide o turistickú mapu v mierke 1 : 25 000. Jej podrobný zákres pomáha v prehľadnosti a rýchlejšej orientácii v uvedenom kartografickom diele. Už len necelá hodina nás delí od pokorenia tohto vrcholu. Sme neuveriteľne zvedaví, aké výhľady nás čakajú. Na turistickom chodníku je čoraz menej ľudí. To nám vôbec nevadí, pretože doteraz sme sa cítili ako na námestí, takže menšie „súkromie“ nebude vôbec na škodu.

Už sa ukazujú prvé krivky Veľkej Svišťovky a konečne vidíme cieľovú destináciu dnešného snaženia. Už sa tam len dostať. Pridáme do kroku a postupne odkrajujeme zo zostávajúcej vzdialenosti. Prekonávame výšku 1 850 m n. m., a vrch sa javí na dosah ruky. Je to však klamlivé, keďže nás čaká prekonať ešte takmer 200 výškových metrov. Záverečný úsek poriadne preveruje naše fyzické možnosti, keďže si robíme prestávky častejšie ako tomu bolo doteraz. Vôľa dosiahnuť stanovený cieľa ale víťazí a s vypätím všetkých konečne zdolávame Veľkú Svišťovku!

Nachádzame sa vo výške 2 037 m n. m., a strácame slová. Panoramatické scenérie sú neopísateľné. Ťažko porátať všetky štíty a vrcholy, ktoré vidíme. Jeden krajší ako druhý a všetky vyzerajú nedostupne a vznešene. Myslím, že kráse tejto lokality nie je náročné podľahnúť. Nevieme, kam sa skôr pozerať a tak len v tichosti vychutnávame pohľad na tento čarovný kút Slovenska. Po polhodine zavelíme na cestu späť, pretože „zubačka“ do Starého Smokovca na nás nebude čakať večne. Cestou dole hodnotíme výstup, ako jeden z najkrajších, aké sme kedy absolvovali a v duchu už spriadame plány na ďalší, ktorý by tomu dnešnému mohol aspoň sčasti vyrovnať.