Septembrové počasie si pripravilo krásne nedeľné počasie. To sme, samozrejme, nemohli odmietnuť a tak sme rozmýšľali, kam na hory nás to zavedie tentokrát. Voľba nakoniec padla na miesto, kde sme už v minulosti boli, ale páčilo sa nám tam tak veľmi, že sme si to chceli zopakovať. Reč je o unikátnej Chate pod Borišovom. Horská stavba ležiaca medzi ikonickou Ploskou a Borišovom je známa svojou jedinečnou polohou a vhodnou dostupnosťou z viacerých strán.

Turista sa sem vie dostať od Liptovských Revúc, po Veľkofatranskej magistrále, alebo aj z Necpalskej doliny, či Belanskej doliny. My sme zvolili možnosť ísť po „žltej“ od spomínaných Liptovských Revúc. Aj keď sme na chate už v minulosti boli, pre istotu sme opäť nazreli do kartografického diela TM VKÚ 121 Veľká Fatra. Mapa nám ponúkla všetky dôležité informácie o trase, a vďaka nej sme mali celistvejší prehľad o tom, čo nás čaká počas tohto dobrodružstva. 

Ranná námraza a začiatok výstupu

Príchod do obce nás prekvapuje relatívne nízkou teplotou vzhľadom na dátum v kalendári. Teplota s hodnotou niečo nad jedným stupňov slúži ako solídny budíček. Máme trochu problém s parkovaním, keďže pri kaplnke, odkiaľ sa ide na Ploskú je nová značka so zákazom vjazdu. Nachádzame teda alternatívne miesto na odparkovanie vozidla a čudujeme sa, že obec nemá vybudovanú oficiálnu parkovaciu plochu, ako to býva zvykom v iných turisticky atraktívnych lokalitách.

Vchádzame teda na chodník značený žltou farbou a cez Balovie dolinky postupne naberáme výškové metre. Chladný ranný vzduch slúži ako osvieženie ale čoskoro začne hrať slnko prím a vieme, že čoskoro pôjdu mikiny dole. Ako ideme, užívame si úplný pokoj a ticho, ktoré prebíja len chôdza cez popadané lístie. Po tom, čo nechávame za sebou les, sme na malej otvorenej planine s označením Mogury. V diaľke počujeme zvuky oviec a brechot psov, keďže v tejto oblasti leží salaš. Je tu aj upozornenie, že sa človek nemá približovať ku zvieratám, tak sa toho držíme a máme od nich bezpečný odstup.

Sedlo Ploskej a samotná Ploská

Od salaša za časťou s ľudovým názvom Vyšnie Mogury začína mierne fúkať chladný vietor, čo značí, že oblečenie zo seba dnes dávať asi nebudeme. Aktuálne sa ukazujú nádherné výhľad na hrebeň Veľkej Fatry smerom ku Krížnej. Na opačnej strane nás poteší pekný pohľad na Rakytov, kde sme pred časom taktiež boli. Prichádzame do sedla Ploskej v nadmorskej výške 1 396 m, a robíme si tu prvú výraznejšiu prestávku dnešného dňa. Kombinácia príjemnej chôdze a vhodného počasia je ideálna na takúto prechádzku, ktorá nás až tak nevyčerpáva.

Spravíme si niekoľko fotografií na pamiatku, keďže susedný Čierny Kameň sa ukazuje ako majestátna dominanta tohto miesta. Zahájime stúpanie na Ploskú. Aj vďaka plodnej konverzácii nám ide stúpanie svižne a ani sa nenazdáme a už nasávame atmosféru Ploskej vo výške 1 532 m n. m., a kruhové výhľady na celú okolitú krajinu. Tento vrch mám veľmi rád, pretože za relatívne príjemný čas sa ponúkajú úžasné kruhové výhľady. Celá Veľká Fatra, Malá Fatra, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Tatry, či Štiavnické vrchy. Všetko sa javí ako na dosah. Osviežime sa posedíme trochu na zemi. Po niekoľkých minútach sa pozbierame a zahájime chôdzu ku chate, na ktorú sa už veľmi tešíme.

Úžasná Chata pod Borišovom

Klesanie z Ploskej je asi tou najnáročnejšou časťou dnešného turistického dobrodružstva. Prudká chôdza dole dáva zabrať a už sa nevieme dočkať, kedy nás červený chodník dovedie dole. Konečne stretávame aj prvých turistov počas dnešného dňa. Z chaty v diaľke však počujeme smiech a vravu, takže vieme, kde to skutočne bude „žiť“. Prichádzame ku smerovníku s označením „Nad Studeným“, a vieme, že už len nejakých 10-15 minút nás delí od príchodu na chatu, kde si poriadne oddýchneme a dáme si niečo na jedenie.

Sme pri chate a našťastie odchádza preč jedna skupina turistov, inak neviem, kam by sme si sadli. Von je okrem jedného stola všetko obsadené, takže voľba je jasná a sadneme si na dané miesto. Sme šťastní za to, že sme sa rozhodli prísť práve na toto miesto. Vychutnávame si atmosféru lokality a prehodíme pár slov s ostatnými turistami. Zdržíme sa tu asi hodinu a vôbec sa nám nechce odtiaľto odísť. Nakoniec ale zahájime opätovnú chôdzu do Liptovských Revúc a počas cesty sa opäť kocháme scenériami na prírodné krásy Veľkej Fatry. Pokiaľ teda budete mať voľný deň a neviete, čo s časom, určite sa choďte prejsť na Chatu pod Borišovom a nezabudnite si do batohu pribaliť aj turistickú mapu od VKÚ Harmanec.