Vyhliadky na víkendové počasie počas sobotného dňa boli veľmi priaznivé, preto som sa rozhodol ísť opäť do hôr. Tentokrát som si chcel zvoliť cestu, na konci ktorej by čakala vysokohorská chata. Výber bol zúžený na oblasť Vysokých Tatier. Tie sú známe svojimi legendárnymi chatami s dlhou a zaujímavou históriou.

Na začiatku zimnej uzávery počas jesene som navštívil najvyššie položenú celoročne otvorenú chatu v Tatrách – Téryho chatu. V tomto prípade, v posledných dňoch uzávery, padla voľba na susednú Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline (1 960 m n. m.). Jej história má viac než 110 rokov, keďže v roku 1907 na tomto mieste Uhorský lesný erár postavil poľovnícku chatu. Tá sa neskôr transformovala na turistickú ubytovňu. Názov chaty sa údajne odvíja od pytliakov, ktorí v tejto oblasti v minulosti pôsobili.

Turistická trasa k vytýčenému bodu, čo sa týka plánovania, je relatívne jednoduchá. Pre jej správne naplánovanie sme ale aj tak použili TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Jedná sa o turistickú mapu v mierke 1 : 25 000. To znamená, že ide skutočne o podrobnú mapu, v ktorej sú zachytené všetky dôležité prvky v danej oblasti oveľa podrobnejšie ako v klasickej mape s mierkou 1 : 50 000.

Je krásne slnečné ráno a prichádzam do Starého Smokovca, kde nechávam zaparkované auto. Chcem stihnúť prvý turnus pozemnej lanovky o 8:00 hod. Po vystúpení na Hrebienku sa napájam na červený turistický chodník predstavujúci Tatranskú magistrálu. Na nej sa zdržím približne 15 minút, kým prídem k odbočke na samotnú Zbojnícku chatu. Cesta je označená modrou značkou a tej sa už budem držať po celý čas výstupu.

Pre tých, ktorí sú v tejto oblasti prvýkrát, odporúčam ísť zeleným Náučným chodníkom Hrebienok. Ten vás zavedie okolo vodopádov Studeného potoka. Jedná o obľúbenú trasu pre mnohých návštevníkov.

Som pri odbočke na modrú trasu a pozerám, že všetci ostatní idú druhým smerom po červenej trase. Turistický chodník ich môže (aj s odbočením) doviezť ku Téryho chate, Zamkovského chate ale aj Skalnatej chate. Pokračujem vo svojom stanovenom cieli a vchádzam do lesa. Nádherné odtiene zelenej vyvolávajú vo mne príjemný pokoj. Čoskoro po ľavej strane počujem vodopády. Neskôr zisťujem, že nesú interesantné názvy, ako napríklad Dolná Popoluška, či Kráľovnin závoj. Páči sa mi originalita, pri tvorení uvedených pomenovaní.

Pre tých, ktorí sú v tejto oblasti prvýkrát, odporúčam ísť zeleným Náučným chodníkom Hrebienok. Ten vás zavedie okolo vodopádov Studeného potoka. Jedná o obľúbenú trasu pre mnohých návštevníkov.

Som pri odbočke na modrú trasu a pozerám, že všetci ostatní idú druhým smerom po červenej trase. Turistický chodník ich môže (aj s odbočením) doviezť ku Téryho chate, Zamkovského chate ale aj Skalnatej chate. Pokračujem vo svojom stanovenom cieli a vchádzam do lesa. Nádherné odtiene zelenej vyvolávajú vo mne príjemný pokoj. Čoskoro po ľavej strane počujem vodopády. Neskôr zisťujem, že nesú interesantné názvy, ako napríklad Dolná Popoluška, či Kráľovnin závoj. Páči sa mi originalita, pri tvorení uvedených pomenovaní.

Predo mnou vidím prvého človeka na tejto trase a jedná sa horského nosiča, ktorý má na sebe solídny náklad. Takýchto ľudí obdivujem, pretože ja so svojim poloprázdnym ruksakom šomrem, že koľko veľa vecí som si do neho nabalil. Po vzájomnom pozdravení vychádzam čoskoro z lesa a celá Veľká Studená dolina sa otvára dokorán. Po pravej strane sa týči napríklad Malý Kostol, Prostredný hrot, či Žltá veža. Ľavá strana ponúka výhľady na Slavkovský štít, Bradavicu a Východnú Vysokú v pozadí. Dolina láka na skutočne nezameniteľné panorámy, ktoré navždy utkvejú v pamäti.

Naberanie výškových metrov je veľmi príjemné a počas kráčania nevadí ani občasný sneh na chodníku. Aktívnejšie stúpanie začína až v časti zvanej Brána, kde si dávam kratšiu prestávku na občerstvenie. Po zdolaní exponovanej časti mi je za odmenu výhľad na celú dolinu, ktorý ma necháva v nemom úžase. Na ľavej strane sa nachádza menšie Vareškovo pleso. Pár výškových metrov nad ním leží Dlhé pleso, ktoré vďačí svojmu charakteristickému tvaru za názov. Za plesom už vidím Zbojnícku chatu ako drží pomyselnú stráž nad dolinou. Z chaty počuť veselých ľudí užívajúcich si chvíle na tomto čarovnom mieste.

Konečne dosiahnem cieľ dnešného výstupu. Som vo výške 1 960 m n. m., a vedľa mňa sa nachádza Zbojnícka chata. Rozhliadam sa po okolí a neľutujem skoré ranné vstávanie ani prejdené kilometre na dané miesto. Sesterské pleso pri chate dokonale dotvára genius loci tejto lokality. Kochám sa výhľadmi na Zbojnícku kopu, Hranatú vežu, Svišťový štít a mnohé ďalšie štíty.

Na chate objednávam občerstvenie a oddychujem po absolvovaní výstupu. Nazbieralo sa  slušné množstvo ľudí ale nie je to tu preplnené, tak môžem vychutnávať všetko na okolo plnými dúškami. Spravím si niekoľko fotografií ako spomienku na dnešný deň a po zbalení rozložených vecí začínam rozmýšľať nad zostupom. 

Ten mi na Hrebienok trvá necelé dve hodiny, vďaka čomu som stihol pozemnú lanovku v pomerne dobrom čase. Po príchode ku autu na parkovisko začínam bilancovať a prezerať si fotografie. Zdá sa mi až neuveriteľné, že pár desiatok minút chôdze z daného miesta sa nachádza taká prekrásna príroda.