V strede decembrového týždňa sa naskytla skvelá príležitosť absolvovať návštevu obľúbených Tatier. Počas trvajúcej zimnej uzávery sme sa zamerali na zdolanie niektorej zo známych horských chát. Z početného výberu zahŕňajúceho napríklad Zbojnícku chatu, Téryho chatu, či Skalnatú chatu, padla voľba na Chatu pri Zelenom plese. Ide o veľmi obľúbené miesto počas celej turistickej sezóny ležiace v Doline Zeleného plesa.

Chata je turistickej verejnosti známa aj pod označením „Brnčalka“. Výstup na Brnčalku sme zvolili aj preto, lebo stavba leží v obkolesení nádherných vrcholkov hôr. Okolo nej sa nachádza napríklad Kežmarský štít, Lomnický štít, Spišský štít, Čierny štít, Kolový štít, či Jastrabia veža. Ide taktiež o miesto odkiaľ sa vychádza na Jahňací štít ležiaci vo výške 2 229 m n. m. Ten plánujeme zdolať počas budúceho roka.

S ohľadom na to, že sme chceli absolvovať aj menší okruh s návštevou Veľkého Bieleho plesa, použili sme mapu TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Turistická mapa je mierke 1 : 25 000, čo znamená väčšie priblíženie na danú lokalitu s detailnejšími informáciami pre každého turistu, ktoré v tak atraktívnej oblasti, akou sú Vysoké Tatry, určite ocení.

Parkovisko Biela Voda

Za asistencie zamračeného počasia a jemných snehových zrážok prichádzame na parkovisko Biela Voda. Okrem nás sa tu nachádzajú len dve autá, čo značí pomerne súkromný pobyt v tatranskej prírode. Na Chate pri Zelenom plese som bol doteraz 2x, avšak zakaždým bolo parkovisko plné a predierali sme sa zástupmi ďalších ľudí. Dnešok bude príjemnou zmenou. Oblečieme sa do turistických vecí a krátko po 8. hodine vyrazíme za zážitkami.

Väčšinu času sa budeme držať žltého turistického chodníka, takže nemáme kam zablúdiť. Cesta, aj napriek výdatnej snehovej vrstve, je upravená a kráča sa po nej príjemne. Hmla dotvára tajomnú atmosféru. Prechádzame okolo Rázcestia nad Matliarmi, kde smerovník ukazuje našu aktuálnu polohu s výškou 1 020 m n. m. Po pravej strane žblnká Kežmarská Biela voda. Rôzne snehové i ľadové kreácie z nej vytvárajú doslova rozprávkový potok. Dolina v týchto miestach vytvára úchvatné prírodné divadlo.

Cestou na Brnčalku

Akurát míňame Rázcestie Šalviový prameň. V tomto bode je možnosť odpojiť sa po modrej trase vedúcej smerom na Veľké Biele pleso. Počas letnej sezóny sa „po modrej“ dá pokračovať cez Kopské sedlo a Zadnými Meďodolmi až do Tatranskej Javoriny. My však ideme ďalej žltým chodníkom a vchádzame do Doliny Zeleného plesa. Čoskoro začneme vidieť pomedzi hmlu a stromy samotné štíty, ktoré som spomínal v úvode. Zakaždým ma vedia očariť, ako keby som ich videl prvýkrát. Spoločnosť nám robí Zelený potok i mierne stúpanie, vďaka ktorému sa aktuálne nachádzame na hodnote 1 400 m n. m.

Celá uvedená oblasť je súčasťou NPR Dolina Bielej vody, a ako pozeráme, skutočne je tu čo chrániť, keďže toľko prírodných krás na jednom mieste sa hľadá veľmi ťažko. Z diaľky už začíname vidieť obrysy horskej chaty. Stretávame aj prvých ľudí na ceste, s ktorými sa tradične pozdravíme. Krok po kroku konečne dosahujeme vytúžený bod. Okolie je neuveriteľne nádherné a vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií na okolité štíty i Zelené pleso, ktoré však vďaka hrubej vrstve ľadu a snehu vôbec nevidieť.

Vchádzame do prázdnej chaty, kde je okrem nás len personál a jeden obsadený stôl. Objednávame si niečo na osvieženie a kocháme sa výhľadmi z pohodlia vyhriatej budovy. Oddych oceňujeme a cítime, ako pribúdajú sily na ďalšie pokračovanie. Pozeráme do turistickej mapy od VKÚ Harmanec a zhodneme sa, že budeme pokračovať červeným chodníkom k Veľkému Bielemu plesu.

Veľké Biele pleso a chôdza na parkovisko

Vyrážame z Chaty pri Zelenom plese a napájame sa na červenú trasu predstavujúcu Tatranskú magistrálu. Našim ďalším cieľom je Veľké Biele pleso vo výške 1 610 m n. m. Od chaty je zrejmé, že sa na tomto úseku zapotíme oveľa viac, ako tomu bolo doteraz. Trasa je nevychodená a miestami sa začneme prepadávať až po kolená. Zvýšená rýchlosť vetra tiež nepomáha komfortnému prechodu. Míňame Trojrohé pleso, o ktorom vieme len vďaka mape, keďže pod snehovou prikrývkou je úplne neviditeľné.

Na otvorenom priestranstve cítime vietor i nestabilný sneh oveľa viac ako tomu bolo doteraz. Trochu pozitívnej energie vleje do žíl turistický smerovník v diaľke, ktorý aspoň čiastočne vidíme. Po príchode ku nemu si rýchlo spravíme fotografie a po krátkej pauze pokračujeme so zostupom modrým chodníkom. Na danom mieste je náročnejšia navigácia ale aj napriek istým problémom sa napojíme správnym smerom a postupne vchádzame do pásma lesa, kadiaľ sa ide neporovnateľne ľahšie. Tu je trochu viac času a chuti na obdivovanie okolitej zimnej prírody.

Pri turistickom prístrešku menom Pokryvník sa napojíme opäť na žltú trasu a pokračujeme smerom na parkovisko Biela Voda, odkiaľ sme ráno štartovali dnešné dobrodružstvo. Postupne začíname hodnotiť prejdený okruh a sme radi, že aj napriek počasiu, ktoré má od ideálu ďaleko, sme sa vybrali do Vysokých Tatier a absolvovali túto turistiku. Chata pri Zelemom plese i Dolina Zeleného plesa vedia za každých podmienok ponúknuť nezabudnuteľné spomienky.