Turistické dobrodružstvá nás niekedy zavedú aj do menej frekventovaných oblastí. Takéto lokality však v sebe častokrát skrývajú lepšie zážitky a intenzívnejšie spomienky, ako tie navštevovanejšie prírodné skvosty. Pri plánovaní ďalšieho turistického výstupu sme sa zamerali na Stolické vrchy. Tie sú pre nás viacmenej veľkou záhadou a výzvou zároveň. Kam však ísť do pohoria, kde sme predtým neboli? Stavili sme na istotu a zvolili rovno najvyšší vrch Stolických vrchov i Slovenského rudohoria – Stolicu.

Vrch Stolica dosahuje zaujímavú nadmorskú výšku s hodnotou 1 477 m. Pozreli sme si teda niečo o vrchole, aby sme si rozšírili aj teoretické znalosti. Informácie na internete prezradili, že na jej severných svahoch pramení rieka Slaná alebo aj to, že vrchom vedie hranica medzi Košickým a Banskobystrickým krajom. Na Stolici končí Rudná magistrála predstavujúcu červenú farbu na mape. Na chôdzu po nej sme sa obzvlášť tešili. Výhľady z najvyššieho bodu sú značne obmedzené pre porasty, avšak na neďalekej lúke je možné pozorovať Kráľovu hoľu i vzdialené Vysoké Tatry.

Stolica čoskoro vzbudila vyšší záujem ako na začiatku a tak už nič nebránilo naplánovaniu výletu a samotnému výstupu. Išlo o náš prvovýstup na vrchol predstavujúci najvyšší bod Slovenského rudohoria. Vzhľadom na to sme sa museli dôkladne pripraviť na tento počin. Počas plánovania sme využili mapu TM VKÚ 135 Stolické vrchy – Revúca. Turistická mapa sa ukázala ako neoceniteľný pomocník, keďže vďaka nej sme si realizovaný okruh vedeli ľahšie a prehľadnejšie pripraviť.

Príchod ku Sedlu Javorinka

Cesta Horehroním vyústila do odbočenia v Červenej Skale a príchodu k miestu označenému ako Sedlo Javorinka. Turistický smerovník ukazoval hodnotu solídnych 942 m n. m. Po krátkom prepočte sme zistili, že nás dnes čaká „len“ niečo okolo 500 výškových metrov. To znie príjemne. Prezliekame sa do turistických vecí a začneme s chôdzou. Od začiatku sme na spomínanej červenej Rudnej magistrále. Tá bude robiť spoločnosť väčšinu času počas dnešného dňa. Po magistrále sa ide príjemne a stúpanie má veľmi mierny charakter. 

Po krátkej lesnej etape bez výhľadov máme čoskoro výhľad na Stolické vrchy a okolitú prírodu. Cítime, že dnešok bude „stáť za to“. Daná trasa je zároveň aj cyklotrasou, avšak nikoho okrem nás tu nevidíme. Na parkovisku sme tiež boli len my. Očakávame pomerne privátnu turistiku, aj keď sem-tam by sme radi niekoho stretli.

Ako kráčame postupne sa dostávame k ďalšiemu smerovníku. Ten prezrádza výšku 1 060 m n. m. a lokalitu pomenovanú ako Sedlo Šumiacka priehyba. Spravíme si krátku pauzu na osvieženie. V podstate ani nie sme unavení, ale pitný režim chceme dodržiavať za každých okolností.

Oddych na Slanskom sedle

Od priehyby pokračujeme ďalej v našom dobrodružstve. Jedným okom pozeráme aj do turistickej mapy od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. Zisťujeme, kde presne sme a vyzerá to tak, že za pomerne krátky čas máme za sebou už zaujímavú vzdialenosť. Kocháme sa okolím, pokiaľ to lesný porast dovoľuje a zatiaľ vôbec neľutujeme naše pôsobenie v tomto pohorí. Pokoj chôdze čiastočne preruší terénne auto miestnej lesnej stráže. Dúfame, že sa nič nestalo, avšak ani si nás nevšimnú a prejdú okolo bez zastavenia.

Prechádzame okolo ďalšej priehyby. Tentokrát nesie pomenovanie Telgártska. Smerovník je označený ako Severná lúka s výškou 1 180 m n. m. Kráčame už viac ako 1:20 hodiny ale stále nemáme pocit, že prekonávame prevýšenie. Skutočne ide zatiaľ o zaujímavú prechádzku bez zbytočne vysokej námahy. Ako ideme ďalej, počujeme v diaľke hlasy. Konečne očakávame aj iných turistov ako sme my, ale potom zisťujeme, že zvuky idú z Chaty Jana. Stavba leží nižšie pod trasou. Rozmýšľame, či tam ideme tiež ale nakoniec sa rozhodneme ísť ďalej. Oddych máme naplánovaný v turistickom prístrešku pri Slanskom sedle.

Cesta aktuálne ponúka krásne pohľady na svahy Stolice, Faltenovho vrchu i vedľajšieho Národného parku Muránska planina. Dané prírodné scenérie predčili naše očakávania. Skutočne ide o zaujímavé miesto a podvedome vieme, že niekedy sa sem chceme určite opäť vrátiť. Dojem mierne kazia takmer prázdne svahy bez stromov. Prichádzame ku Slanskému sedlu ležiacemu vo výške 1 246 m n. m. Zložíme si tu veci a dávame pauzu pod prístreškom. Premýšľame nad ďalším postupom lebo máme v zálohe absolvovanie aj okruhu cez Kyprov a Priehybku. O tom však až v ďalšej časti…