Začiatok októbra prial turistickým výstupom, keďže počasie sa držalo na stabilných hodnotách viacero dní za sebou. Povedali sme si, že nevyužiť ponúkané príležitosti by bolo trestuhodné. Rozhodovali sme sa medzi niekoľkými variantami. Do úvahy pripadal Strážov, veľkofatranský Rakytov a Vtáčnik. Tentokrát voľba padla na Vtáčnik, ako najvyšší bod rovnomenného pohoria. Vrchol Vtáčnika leží vo výške 1 346 m n. m. Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a taktiež do národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Napriek tomu, že samotné pohorie je prevažne zalesnené, najvyšší bod Vtáčnika ponúka výhľady na mnohé pohoria. Z tohto bodu viete pozorovať napríklad Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Malú Fatru, Veľkú Fatru a dokonca aj niektoré maďarské vrchy.
Išlo o náš prvo výstup na vrchol predstavujúci hranicu medzi Trenčianskym a Banskobystrickým krajom. Vzhľadom na to, sme sa museli dôkladne pripraviť na tento okruh. Počas plánovania sme využili mapu TM VKÚ 131 Horná Nitra – Vtáčnik, Strážovské vrchy. Turistická mapa sa ukázala ako neoceniteľný pomocník, keďže vďaka nej sme si realizovaný okruh vedeli ľahšie a prehľadnejšie naplánovať.
Začíname v Ostrom Grúni
Skoro ráno prichádzame do obce Ostrý Grúň, známej kvôli hrôzam, ktoré sa tu udiali počas II. svetovej vojny. Hľadáme turistický chodník žltej farby. Ten nás má cez Klenovú dolinu doviezť až na Rúbaný vrch, ležiaci na Ponitrianskej magistrále. Sme vo výške necelých 500 m n. m., takže dnes očakávame pomerne zaujímavé prevýšenie, aj keď ideme na vrch, ktorý nepatrí medzi najvyššie na našom území.
Po pár krokoch sa vnárame do lesa a čoskoro sú okolo jesenné stromy „hrajúce“ všetkými farbami. Takto vie skutočne „čarovať“ len jeseň. Ideme naprieč lesom a okolité ticho dodáva tomuto miestu špecifickú atmosféru. Dnes to vyzerá na privátny výstup, keďže na parkovisku ani v lese nie sú stopy po ďalších turistoch. Cesta lesom ubieha bez nejakého zdržania, čo pozitívne ovplyvní čas nášho poobedného príchodu späť do Ostrého Grúňa.
Ideme okolo turistického smerovníka označujúceho bod Klenová. Výška 740 m n. m., oznamuje, že dnes budeme prekonávať ešte približne 600 výškových metrov, pri výstupe na Vtáčnik. Pri Klenovej je aj turistický prístrešok, kde si na chvíľu sadneme a načerpáme ďalšiu energiu na pokračovanie. Na dosiahnutie Rúbaného vrchu musíme prejsť ešte značnú časť dnešnej plánovanej trasy.
Rúbaný vrch a cesta cez Kláštorskú skalu
Od Klenovej má stúpanie aktívnejší charakter. V tomto úseku si dáme „do tela“ viac, ako tomu bolo doteraz. Cesta na Rúbaný vrch je nomen omen, keďže trasa miestami skutočne pripomína rúbanisko. Po niekoľkých desiatkach minút prichádzame k smerovníku Rúbaný vrch. Okolo je les, takže výhľady sú na danom mieste relatívne obmedzené. Užívame si však to, že sme vo výške 1 097 m n. m. Usadíme sa na skaly a oddychujeme.
Nachádzame sa na červenej turistickej trase predstavujúcu Ponitriansku magistrálu. Tá nám bude robiť spoločnosť až na samotný Vtáčnik. Pokračujeme a po chvíli sme opäť v lese, ktorý nás uchvátil svojou krásou. Ideme prakticky po rovine a široký chodník ponúka nenáročnú chôdzu. Tento úsek križuje aj cyklotrasa. Verím, že aj cyklisti si tu prídu na svoje. Stretávame konečne prvého človeka na dnešnom výstupe, ide o cyklistu.
Užívame si pokoj miesta a jeho genius loci. Pohorie Vtáčnik ponúka skutočne unikátny turistický zážitok. Ten dotvára aj príchod ku Kláštorskej skale. Unikátny skalný útvar je vhodný na pozorovanie celého okolia. Výhľad sú úžasné a do červena zafarbený Vtáčnik podčiarkuje ideálne októbrové počasie. Okamžite vieme, že sa sem v budúcnosti ešte určite vrátime aj počas iného ročného obdobia.
Vrchol Vtáčnika
Opúšťame Kláštorskú skalu, pri ktorej zhotovíme niekoľko spomienkových fotografií, a pokračujeme smerom na Vtáčnik. Od skaly je to už len pár minút svižnej chôdze k nášmu dnešnému hlavnému turistickému cieľu. Prechádzame okolo prameňa pod Vtáčnikom, na čo nás upozorňuje aj smerovník. Aktuálne nepotrebujeme doplniť tekutiny, avšak určite už prameň pomohol mnohým smädným turistom.
Tabuľa s označením „Pod Vtáčnikom“ je neklamným signálom, že čoskoro dosiahneme najvyšší bod rovnomenného pohoria. V tomto bode sa ku nám pridáva aj zelený chodník, ktorým pôjdeme neskôr smerom nadol. Urobíme ešte pár krokov a konečne vychádzame na Vtáčnik. Je tu skupinka ďalších turistov, ktorí si taktiež vychutnávajú výhľady na celé okolie. Na vrchole sa nachádza menšie posedenie, náučné tabule a kríž, kde si aj robíme pár fotografií. Náučné tabule sú pre nás príjemným sprievodcom o histórii a ráze tohto kraja.
Sme uchvátený výhľadmi a krajinou pod nami, ale postupne sa musíme pobaliť a vyraziť smerom do obce Kľak. Cez ňu budeme prechádzať až prídeme do Ostrého Grúňa. Trasa lesom ubieha príjemne aj chodníkom označeným zelenou farbou. Míňame Partizánsku chatu a ideme stále smer Kľak. Za nejaký čas dorazíme do obce a odtiaľ už len asfaltovou cestou k autu. Turistický okruh splnil svoj účel a určite odporúčame navštíviť Vtáčnik v každom ročnom období.