Pohli sme sa od ikonickej Chaty pod Zeleným plesom. Svižné tempo po oddychovej časti nám pomáha zdolávať prudké prevýšenie, ktoré aktuálne panuje na žltom turistickom chodníku. Do tejto chvíle sme išli viacmenej rovným terénom ale teraz musíme „dobehnúť“ relatívne pohodový výstup na chatu. Kroky už nejdú tak zľahka, ako sme boli zvyknutí. Občas sa obzrieme za nás a sme očarení výhľadmi na Zelené pleso. Prekonávame výšku 1 600 m n. m. a za pár minút aj 1 700 m n. m. Stúpanie v tejto pasáži je skutočne prudké.
Po dosiahnutí nadmorskej výšky s hodnotou 1 800 m je veľká časť nepríjemného stúpania za nami. Trochu si môžeme vydýchnuť a potešiť sa nádherne čistou hladinou Červeného plesa, okolo ktorého práve prechádzame. Veľkostne sa radí skôr k tým menším, avšak čo sa týka krásy, môže konkurovať aj známejším „súrodencom“. Okrem plesa sú po obidvoch stranách nádherné štíty. Vpravo sa hlási o priazeň napríklad Východná Žeruchová veža, či Kozí štít. Vľavo zase máme Jastrabiu vežu a Predný Kopiniak.
Od Červeného plesa ku Kolovému sedlu
Časť trasy, kde sa momentálne nachádzame nesie pomenovanie Červená dolinka. Ako kráčame chodníkom o pozornosť sa hlási tatranský symbol v podobe kamzíka. Križuje turistickú trasu, tak ho necháme v pokoji prejsť a obdivujeme jeho majestát. Kamzíka sme videli v Tatrách už nespočetne veľa krát, avšak vždy ide o výnimočný zážitok a skúsenosť, ktorú si nenecháme ujsť za žiadnych okolností. Po chvíli sa vzdiali a rozhodneme sa pokračovať. Po pravej strane nižšie leží Belasé pleso. Veľkostne je porovnateľné s Červeným plesom.
Momentálne križujeme jednu z posledných snehových prikrývok v tejto oblasti. Je zaujímavé, ako sa tu vie sneh udržať prakticky celý rok. Ideme opatrne, keďže sa môžeme šmyknúť a to by sme nechceli, aby sa stalo. Po ďalšom stúpaní prichádzame k najťažšej časti dnešného výstupu – fixným reťaziam. Tieto nie sú len také „propagačné“ ale majú skutočné využitie, keďže bez nich by sme ďalej neprešli. Pomaly postupujeme nimi ďalej a ďalej, až sa dostaneme ku Kolovému sedlu. Sedlo leží v nadmorskej výške 2 118 m. Na tomto mieste si urobíme kratšiu prestávku a doplníme vynaloženú energiu, ktorú sme nechali na reťaziach.
Kroky momentálne idú zľahka, pretože stúpanie je opäť mierne. Takýto úsek oceňujeme a sme za neho viac než vďační. Na okolitých štítoch občas zahliadneme aj horolezcov, ktorí sa rozhodli zdolať neprístupné štíty. V kútiku duše im závidíme výhľady, ktoré budú mať z týchto vrcholov len oni a nikto iný. Istá dávka adrenalínu a nebezpečia je vyvážená neuveriteľným zážitkom, ktorý je pravou esenciou hôr.
Záverečné stúpanie na Jahňací štít
V Kolovom sedle si robíme opäť prestávku a využívame čas na sledovanie okolia, ktoré nás obklopuje. Výhľady na Kolový štít, Svinku, či Jahňaciu vežičku s Kolovým plesom sú jedinečné. Málokedy strácame reč pri výhľadoch ale tu sa to reálne deje. Neuveriteľne nádherná vysokotatranská príroda si však to najlepšie necháva na neskôr, keď budeme šliapať do cieľového bodu. Vidíme, že na vrchole bude hmla, čiže veľa toho neuvidíme a o to viac si to užívame v tejto lokalite.
Už prvé kroky napovedajú, že výhľady na Belianske Tatry budú najlepším zážitkom tohto dňa. Ždiarska vidla i Havran s Novým vrchom doslova vyrážajú dych. Všetko je umocnené i množstvom oblakov, ktoré striedavo prekrývajú túto časť Tatier. Vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií, pretože takéto prírodné divadlo sa opisuje len veľmi ťažko. Postupne pokračujeme ďalej exponovanými úsekmi, kde musíme byť maximálne opatrní. Chôdza po takýchto ostrých skalách môže byť niekedy nebezpečná.
Konečne prichádzame na vrchol a zdravíme pár ďalších turistov, ktorí sa tu nachádzajú. Sme vo výške 2 229 m n. m., a po náročnom výstupe si sadáme na skaly a užívame si pobyt na tomto štíte. Okolo je síce hmla, ale to nám momentálne nevadí. Napijeme sa, niečo aj zjeme a len tak sedíme. Vychutnávame si toto miesto plnými dúškami. Je bezvetrie a tak otvoríme aj turistickú mapu od VKÚ Harmanec s názvom TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Tá bola počas dnešného výstupu ideálnym spoločníkom. Pozeráme do mapy a len si predstavujeme, čo všetko by sme mohli vidieť. Nevadí, počasie ignorujeme. Po približne hodine začneme so zostupom opäť ku Kolovému sedlu.
Cesta dole ide v dobrom tempe. Sme radi, že už schádzame, pretože smerom hore idú zástupy ďalších turistov. Pri Chate pri Zelenom plese si dáme ešte kratšiu pauzu a následne začneme s chôdzou ku parkovisku. Cesta lesom je už postupne monotónna a tak bilancujeme výstup na Jahňací štít. Išlo o úžasný zážitok. Pokiaľ teda chcete prežiť niečo jedinečné, vyrazte práve sem a nezabudnite si do batohu pribaliť aj skladanú mapu od VKÚ Harmanec!
