Prvá polovica slnečného septembra sa niesla v dobývaní jedného z mála turisticky bežne dostupných vysokotatranských štítov. Náš cieľ ležal vo výške 2 429 m n. m., a niesol označenie Východná Vysoká. Z najvyššieho bodu je nádherný kruhový výhľad celé okolie. Môžete pozorovať blízku Divú vežu, Gerlachovský štít, Velický štít, až po vzdialenejšie Belianskej Tatry, Lomnický štít, či Rysy.

Celá príprava na zdolanie tohto lákavého štítu zahŕňala i poctivé časové plánovanie a vedomosť o prevýšení na trase. K tomuto sme použili mapu TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Turistická mapa je v mierke 1 : 25 000, čo znamená jej detailnejšie priblíženie, ktoré pomáha v tak exponovanom teréne. Východná Vysoká je známa svojim náročnejším terénom zahŕňajúcim niekoľko úsekov, kde treba absolvovať prechod za pomoci fixných reťazí.

Štart z Tatranskej Polianky

Na Východnú Vysokú viete ísť z viacerých smerov. My sme zvolili trasu z obce Tatranská Polianka. Prichádzame skoro ráno do obce a parkujeme auto. Podľa vysokej obsadenosti parkoviska tušíme, že dnes to bude pomerne masovejší výstup, ako sme zvyknutí. Oblečieme na seba turistické veci, skontrolujeme trasu v turistickej mape, porovnáme ju so smerovníkom, a začneme so svižnou chôdzou za dosiahnutím stanoveného cieľa.

Vchádzame na značený chodník zelenej farby. Podľa mapy nás dovedie cez známy Horský hotel Sliezsky dom až na Poľský hrebeň. Tešíme sa na tento výstup čoraz viac. Chodník križuje asfaltová cesta na Sliezsky dom, avšak neustále sa držíme „na zelenej“ a vchádzame do lesa. Les pôsobí upokojujúco a plusové body mu pridávame za jeho celkový vizuál, ktorý vhodne dopĺňa Velický potok, i drevené mostíky ponad neho.

Prichádzame ku Rázcestiu na Velickom moste. Sme vo výške 1 304 m n. m., a v tomto bode začína žltý turistický chodník, ktorým sa dá ísť smerom ku Batizovskému plesu. My sa však naďalej držíme zeleného značenia a cez Velickú poľanu ideme ku Sliezskemu domu.

Horský hotel Sliezsky dom

Dostávame sa postupne z pásma lesa a okolo nás začína hrať prím kosodrevina. Čoskoro zdolávame aj výšku 1 600 m n. m., a blížime sa k Sliezskemu domu, ktorý máme na dohľad. V jeho okolí rastie priamo úmerne koncentrácia ďalších turistických nadšencov. Niekoľkí z nich majú na sebe horolezeckú výstroj, čo značí, že idú zdolať najpravdepodobnejšie Gerlachovský štít, Litvorový štít, alebo iný ťažšie prístupný vrchol. My sa zatiaľ uspokojíme so značeným turistickým chodníkom.

Sliezsky dom leží v prekrásnom prostredí Velickej doliny. Je obklopený Gerlachovským štítom, Dromedárovým chrbtom, Dvojitou vežou, či priezračným Velickým plesom. Čistota vody v plese je ukážková. Fotografie plesa miestami vytvárajú dojem, že sa objekty odrážajú od skla. Na tomto mieste si robíme krátku prestávku na občerstvenie a načerpanie ďalších síl na pokračovanie.

Ideme ďalej a po prejdení časti zvanej Večný dážď sa pred nami opäť mení krajina. Po ľavej strane je oblasť známa pod označením Kvetnica. Tá ponúka nádherné zážitky počas najväčšieho rozpuku rôznych kvetov, ktoré sa vyskytujú na tomto mieste. My sme, bohužiaľ, nemali šťastie zachytiť zábery, aké sa vyskytujú na rôznych internetových stránkach ale momentálne to nie je záležitosť, čo by nám nedala spávať.

Z Poľského hrebeňa na Východnú Vysokú

Ako postupujeme ďalej, míňame Dlhé pleso, ktoré má v sebe taktiež čaro a dokonale dotvára atmosféru doliny. Dostávame sa do výšky 2 000 m n. m., a začíname cítiť prevýšenie v nohách. Sme pri úsekoch, kde si treba pomôcť aj fixnými reťazami. Tie zdolávame pomerne jednoducho a za odmenu vidíme ďalšie plesá po ľavej strane (Vyšné Velické pliesko Horné, Vyšné Velické pliesko Spodné). Nasledujúce reťaze sú o stupeň ťažšie, avšak opatrnými krokmi prechádzame exponovaným úsekom bez ujmy.

Vychádzame na Poľský hrebeň do výšky 2 200 m n. m., ktorý sa odmeňuje exkluzívnymi výhľadmi na Svišťovskú dolinu so Zamrznutým plesom. Nevieme, kam sa skôr máme pozerať a čo obdivovať. Divá veža, Hrubá veža, Východná Vysoká, Velický štít, Litvorový štít, a to je len krátky výpis toho, čo sa dalo pozorovať. Osviežime sa a pripravení ideme nastúpať posledných 200 výškových metrov, ktoré nás delia od vytýčeného cieľa. Opúšťame zelený chodník. Tentokrát pôjdeme hore v spoločnosti žltej trasy.

Náročný terén je poznať, takže sme opatrní pri jednotlivých krokoch i úchytoch. Niekoľko málo reťazí pomáha pri lepšom výstupe. Miestami sme prekvapení, prečo reťaze na pomerne náročných úsekoch chýbajú. Vyhýbame sa ďalším turistom, ktorí už schádzajú z vrcholu a zároveň sa tešíme, keď ho dosiahneme aj my.

Konečne! Sme na najvyššom bode dnešného plánovaného výstupu. Úžasné výhľady vedia pohladiť dušu aj toho najnáročnejšieho turistu. Kocháme sa výhľadmi a robíme si niekoľkých fotografií ako spomienku na toto úžasné miesto. Z výšky 2 429 m n. m. je jednoducho všetko krajšie. Po približnej polhodine si pobalíme veci a začneme so zostupom do Tatranskej Polianky, odkiaľ sme ráno začínali s výstupom.