Vyhliadky vhodného počasia na turistiku nás opäť vyhnali na hory. Tentokrát sme chceli zvoliť niečo náročnejšie, čo zanechá v človeku stopu na dlhšie obdobie. Voľba padla na klasický okruh v Západných Tatrách zahŕňajúci Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé. Nad uvedenými vrchmi najviac vytŕčal Ostrý Roháč. Po zhliadnutí rôznych fotografií a videí bolo jasné, že pôjde skutočne o zážitkový turistický výstup.

Spomínané vrchy sú známe podmanivými výhľadmi na celé okolie. Menší počet ľudí v tejto oblasti a exponované úseky podporené časťami s reťazami, sú ideálnym receptom na dokonalý výlet. Príprava náročnej celodennej túry zahŕňala jej podrobné plánovanie. Predovšetkým časového harmonogramu.

Na plánovanie sme použili mapu TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. V turistickej mape s mierkou 1 : 25 000 sme našli všetky potrebné informácie. Tie nám neskôr pomohli a výstup bol o to jednoduchší. Detailná mierka sa javí vhodná na miesta, kde je hustejšia koncentrácia prvkov zapísaných v mape.

Začiatok v Spálenej

Ráno o 6:00 prichádzame na parkovisko v Spálenej. Okolo nás sa nachádza len niekoľko ďalších áut, čo značí menšiu koncentráciu turistov v tejto časti Tatier. Prezlečieme sa do turistických vecí, skontrolujeme potrebnú výbavu a začíname kráčať. Ideme zeleným Náučným chodníkom Roháčske plesá. Vďaka nemu a náučným tabuliam sa dozvedáme zaujímavé informácie o západotatranských plesách.

Sme pri turistickom smerovníku označujúcemu bod Adamcuľa. Vpravo je chodník Roháčsky vodopád, vľavo je Ťatliakova chata a nástup na Volovec. Voľba je jasná. Prichádzame ku chate, ktorá sa občas označuje aj ako Bývala Ťatliakova chata. Leží vo výške 1 393 m n. m., a vďaka ľahkej dostupnosti je vyhľadávaným bodom v Západných Tatrách.

Chata má bohatú históriu. Podnet na jej výstavbu padol už v roku 1937 od Jána Ťatliaka. Počas II. Svetovej vojny však bola vypálená Nemcami. Po skončení vojny došlo k jej opätovnej obnove a s určitými rekonštrukciami stojí stavba na svojom mieste dodnes. V jej tesnej blízkosti sa nachádza Ťatliakovo jazero. To dotvára celkovú príjemnú atmosféru daného miesta.

Smer Rákoň

Od Bývalej Ťatliakovej chaty začína prudší nástup po zelenej turistickej trase. Na krátkom úseku máme, podľa mapy, nastúpať približne 300 výškových metrov po Sedlo Zábrať. Od začiatku vieme, že sa bude jednať o veľmi zaujímavý úsek dnešnej trasy. S krátkymi prestávkami na občerstvenie to však postupne zvládame. Cestou ideme okolo horského prameňa, z ktorého pijeme a dúfame, že sa jedná o tak čistú vodu, ako sa na prvý pohľad javí.

Dostávame sa na spomínané Sedlo Zábrať. Sme vo výške 1 656 m n. m., a užívame si prvé výhľady na dolinu a Ostrý Roháč v pozadí. Ťažko opísať nádherné panorámy, ktoré aktuálne zamestnávajú naše pohľady. Už teraz sa tešíme, čo bude na Rákoni, Volovci a Ostrom Roháči. V sedle sa dlho nezdržiavame a ideme chodníkom na Rákoň.

Aktuálne sme zo zelenej farby „presedlali“ na žltú. Tá nás vedie na Rákoň. Za približne 15-20 minút skutočne prichádzame na tento hraničný vrch. Poľský názov Rakoń sa veľmi neodlišuje od slovenského názvu. Ako príklad odlišných poľsko-slovenských názvov uvediem západotatranský Klin. Ten sa u našich severných susedov označuje ako Starorobociański Wierch.

Ideme na Volovec!

Po krátkej prestávke na Rákoni a pohľadov na poľskú stranu zahajujeme ďalšiu chôdzu. Jej cieľom má byť Volovec, alebo po poľsky – Wołoviec. Začíname ukrajovať z 200 výškových metrov, ktoré máme aktuálne pred nami. Sme na modrom chodníku. Nevieme, kam sa skôr máme pozerať. Nachádza sa tu neuveriteľne veľa podnetov. Sme nadšení a ani na chvíľu neľutujeme ranný budík na 3:50. Odmenou je pekný chodník a trasa cez Slovensko-Poľskú hranicu.

Obchádzame smerovník, ktorý by nás poslal do Vyšnej Chocholowskej doliny. Volovec sa postupne približuje a každým krokom sa zdá byť bližšie a bližšie. V turistickej mape od VKÚ Harmanec informačne kontrolujeme časy. Sme v plusových hodnotách, čo je znakom nášho dobrého tempa, aj napriek niekoľkým prestávkam.

Konečne! Po prekonaní 1 000 výškových metrov od počiatočného štartu v Spálenej prichádzame na Volovec. Zbytočne by som opisoval nádherné panoramatické výhľady. Lepšie je zažiť toto všetko na vlastnej koži. Dlho sa však nezdržujeme a pozeráme, kadiaľ máme ísť ďalej. Pohľad na Ostrý Roháč je zaujímavý a rozmýšľame, ako tam môže ísť turistická trasa. Necháme sa prekvapiť a pokračujeme ďalej v našom dnešnom putovaní…

…pokračovanie v ďalšej časti