Sviatok práce, čiže 1. máj, sme sa rozhodli stráviť aktívnym odpočinkom na Považí, v oblasti vyhľadávaných a obľúbených Súľovských vrchov. Tie sa štandardne delia na tri geomorfologické podcelky – Skalky, Súľovské skaly a Manínska vrchovina. Pre správnosť označenia našej polohy budeme teda používať pomenovanie Súľovské skaly, keďže práve do tejto časti Súľovských vrchov smerovali naše kroky.
Slovenské Dolomity, ako znie ich neoficiálny ľudový názov s odkazom na slávnejší taliansky horský masív, ponúkajú mnoho značených turistických chodníkov a neopakovateľných výhľadov. Medzi najvyššie vrchy tohto horského celku patriaceho do CHKO Strážovské vrchy zaraďujeme Veľký Manín (najvyšší vrch pohoria s 891 m n. m.), Žibrid, Havraniu skalu, Kečku, či napríklad Bradu, okolo ktorej viedla naša plánovaná trasa.
Túto turistickú trasu sme si poctivo naplánovali a použili pri tom najaktuálnejšie 6. vydanie mapy TM VKÚ 157 Súľovské vrchy z roku 2022. Mohli sme sa teda spoľahnúť na presné trasy a ich značenie spolu s udávaným časom.
Je pondelok ráno, sviatočný jarný deň, a my prichádzame na parkovisko pred obcou Súľov-Hradná. Počasie praje a vyzerá to na ideálne meteorologické podmienky. Od príchodu na parkovisko sa nestačíme diviť okolitým skalám, pri ktorých sa človeku až nechce veriť, že pomedzi ne vedie toľko turistických chodníkov. Hodnotíme, že obyvatelia obce nemajú zlé výhľady zo svojich domov.
Vchádzame na zelenú turistickú trasu. Tá nás, podľa mapy a priľahlej náučnej tabule, dovedie na Hrad Súľov, čo je náš prvý dnešný cieľ. Od začiatku naberáme poctivo výškové metre a míňame informačné tabule s opismi tunajšej flóry a fauny. V Národnej prírodnej rezervácii Súľovské skaly, kde sa momentálne nachádzame, je toho skutočne veľa, čo sa dá objavovať. Po niekoľkých desiatkach minút sa ocitneme v časti zvanej Pod hradom a ponúkajú sa nám prvé vyhliadky a panorámy na Súľovské skaly.
Robíme si spomienkové fotografie a stretávame aj niekoľko českých i poľských turistov všetkých vekových kategórií. Súľovské skaly skutočne vedia očariť širokú turistickú verejnosť. Miestami vidíme aj chránený poniklec prostredný. Rastlina je vďaka svojej farbe naozaj neprehliadnuteľná a dodáva miestu špecifický nádych. Za asistencie zelenej turistickej trasy a náučného chodníka pokračujeme ďalej dnešnou naplánovanou cestou.
Opäť natrafíme na výhľadové miesta a môžeme pozorovať majestátnosť kraja, kde sa práve nachádzame. Od hradu nás delí už len kúsok, takže sa zbytočne snažíme nezdržovať a ideme ďalej. Máme pravdu a čoskoro sa nad nami týčia zvyšky Hradu Súľov, ktorý v minulosti vykonával strážnu funkciu. Bol známy aj pod označením ako Súľovský hrad, tvrdza Roháč, prípadne Katarínin hrad.
Hrad vznikol pravdepodobne už v 13. storočí, aby držal stáž nad priľahlými cestnými komunikáciami. V písomných prameňom sa spomína až v roku 1470, kedy sa o ňom zmieňuje kráľ Matej Korvín v otázke jeho rozšírenia. V 16. storočí túto strážnu pevnosť zasiahol požiar. Informácie, ktoré sú k dispozícii hovoria o tom, že vojsko tu prebývalo ešte v roku 1739, avšak po roku 1780 ostal hrad nestrážený a chátral až do dnešných dní.
Dáme si dlhšiu prestávku a sedíme pri jeho ruinách. Tie by mohli vyrozprávať nespočetné množstvo príbehov za dobu existencie hradu. Bolo by interesantné vedieť viac o jednotlivých ľuďoch tvoriacich dejiny tejto strážnej stavby. Po doplnení potrebnej energie sa pobalíme a pozeráme do turistickej mapy, kadiaľ budú viesť naše ďalšie kroky. Zisťujeme, že čoskoro budeme opúšťať zelenú trasu a pri smerovníku označujúcemu Lúku pod hradom sa napojíme na červený chodník.