Vysokohorské zápisky – Siná

13. septembra 2023

Tip na výlet

Začiatok septembra a zníženie tropických denných teplôt sa ukázal ako vhodný čas na spoznávanie nových kútov Slovenska. Počas premýšľania nad ďalším horským cieľom som si spomenul na výrazný hôľno-skalnatý vrch menom Siná. Všimol som si ho počas výstupu na menej známu Krakovu hoľu, ležiacu taktiež v Demänovskej doline.

Siná dosahuje výšku 1 560 m n. m., a je prvým výrazným bodom po pravej strane pri vstupe do Demänovskej doliny. Jej špecifický tvar je lákadlom pre mnohých turistov. Vrch sa nachádza v časti Ďumbierske Tatry, a je súčasťou horského masívu tiahnuceho sa od Poľany, cez Bôr, až na Sinú. My sme teda nemohli byť výnimkou a rozhodli sme sa zdolať tento nízkotatranský výškový bod.

Keďže išlo o náš prvý výstup na Sinú, pri plánovaní turistického dňa sme použili mapu TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Jej mierka 1 : 25 000 je ideálna počas výstupov, keďže v nej vieme nájsť podrobné informácie o trase, či už ide o výškový profil, alebo časy turistických chodníkov. Garantom časov je Klub slovenských turistov.

Demänovská jaskyňa Slobody ako štartovací bod

Ranný príjazd do Demänovskej doliny je plný očakávaní. Už z diaľky vidíme, kam chceme dnes vyjsť a to v nás vzbudzuje ešte vyššie očakávania. Auto odstavíme na parkovisku v blízkosti turistického chodníka. Prezlečieme sa do vhodného turistického odevu a začíname ukrajovať prvé desiatky metrov z dnešného stanoveného cieľa. Sme na žltom značenom chodníku. Ten nás dovedie až na vrchol Sinej a späť.

Začiatok trasy je očarujúci. Tečúci Radovský potok a okolité vysoké skaly vytvárajú dojem, že sme niekde veľmi ďaleko v divočine, a nie len pár kilometrov od Liptovského Mikuláša. Musíme však dôsledne zvážiť každý krok, pretože chodník niekoľko krát križuje spomínaný potok. Nechceme, aby sa hneď na začiatku výstupu niekomu niečo stalo.

Stúpanie je pomerne solídne, čo pociťujeme počas celého výstupu, ale vynahrádza to krásna príroda, ktorá nás obklopuje. Robíme si menšiu prestávku na občerstvenie a načerpania ďalšej energie. Pri pohľade na nasledujúcu trasu vieme, že tú energiu budeme skutočne potrebovať.

Sedlo Sinej

Postupne sa pomedzi stromy vynárajú prvé výhľady na priľahlé okolie. Celá oblasť, kadiaľ práve prechádzame, je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina. Je tu mnoho skalných útvarov a jaskýň. Počet jaskýň musí byť obrovský, pretože všade vidíme nejaké diery, ktoré v sebe môžu skrývať prírodný poklad.

Ďalší strmý úsek nás drží v pozore a nohy dostávajú opakovane zabrať. Najbližší cieľ predstavuje Sedlo Sinej ležiace vo výške približne 1 300 m n. m. Cesta k nemu je pomerne zložitá a predierame sa hustým porastom a húštinou. Predpokladali sme, že danou trasou prejde viac ľudí. Nevadí, pokračujeme a prichádzame ku sedlu. Teda, aby som bol presný, turistický smerovník označujúci konkrétny bod je o pár desiatok metrov ďalej. V starších mapách chodník vedie odlišnou cestou, takže ústi rovno ku sedlo. Evidentne sa pred nedávnom upravovali turistické chodníky.

Pred nami je približne ešte 200 výškových metrov, čo znamená, že musíme ďalej kráčať naprieč úsekom. Prechádzame pomedzi popadané stromy a míňame výškový bod Repiská. Smerovník ani iné označenie na tomto mieste sa nenachádza.

Dosiahli sme najvyšší bod Sinej!

Za Repiskom schádzame trochu nižšie, čo nie je veľmi potešujúce, avšak konečne vidíme Sinú a jej charakteristický tvar so skalnatými výbežkami. Tento moment vleje o čosi viac odhodlania do žíl a pridáme do kroku. Na niekoľkých úsekov prekvapia pomocné laná. Niektoré sú skôr propagačné, iné sú skutočne potrebné. Veľmi by som nechcel ísť po tomto chodníku počas dažďa. Mokro by na týchto skalách mohlo byť veľkým problémov aj pre skúsenejších turistov.

Čoskoro zdolávame aj posledné prekážky v dnešnom snažení a konečne vychádzame do výšky 1 560 m n. m.! Sme šťastní a očarujú nás kruhové výhľady na celý hrebeň Nízkych Tatier, či Liptov. Skutočne si tieto chvíle užívame a spravíme si niekoľko spomienkových fotografií. Kombinácia slnka a rôznych oblakov dodávajú miestu špecifickú atmosféru.

Na vrchole stretávame aj skupiny ďalších turistov, ktorí takisto podľahli čaru tohto kopca. Uvedomujeme si, že námaha počas naplánovaného výstupu jednoznačne stála za to. Po zaslúženom oddychu a občerstvení sa, začneme rozmýšľať nad zostupom k parkovisku.

Cesta dole sa nesie opäť v opatrnom režime, keďže úseky sú zradné. Postupne strácame výškové metre a v dobrom čase prichádzame opäť na parkovisko, kde sme ráno začínali. Výstup na Sinú odporúčam všetkým, ktorí sa chcú pokochať neobyčajnými výhľadmi na menej známych kopcoch.