Navštíviť Rysy vo výške 2 503 m n. m., je pre nadšenca tatranskej turistiky povinná záležitosť. Konečne aj nám vyšlo vhodné počasie na zdolanie najvyššieho poľského vrchu. Rysy sú preslávené svojimi dokonalými výhľadmi. Z vrcholu vidíte Ľadový štít, Lomnický štít, či Gerlachovský štít. Svoje čaro má taktiež pohľad na poľské Morskie oko alebo do doliny Žabích plies.
Rysy majú svoju vlastnú históriu podporenú významnými osobnosťami, ktoré sem absolvovali výstup. Jedná sa predovšetkým o známych fyzikov Pierre Curieho, jeho manželky Marie Curie-Skłodowskej, či vodcu revolúcie Vladimíra I. Lenina.
Samozrejme, prípravu k výstupu na tak významný turistický bod sme nechceli nechať na náhodu. Pomohli sme si mapou VKÚ TM 2 Vysoké Tatry. Turistická mapa je v mierke 1 : 25 000, čo znamená jej detailnejšie priblíženie, ktoré pomáha v tak exponovanom teréne.
Skoro ráno prichádzame na parkovisko na Štrbskom plese. Pri tomto type turistiky je dôležité začať čo najskôr. Jednak z dôvodu dĺžky výstupu ale aj menšieho počtu ľudí. Pokiaľ si chcete vychutnať prázdnu Mengusovskú dolinu a samotný vrchol Rysov bez zástupov ľudí budete musieť obetovať spánok. Za tie výhľady to však jednoznačne bude stáť.
Červená turistická značka predstavujúca Tatranskú magistrálu je našou vstupnou bránou na dnešnom výlete. Rezkým tempom ukrajujeme z nadchádzajúcich kilometrov. Aj napriek skorým hodinám je teplo, preto sme radi za aktuálny pobyt v lese, ktorý príjemné znižuje okolitú teplotu. Dosiahneme prvý významný bod v podobe Rázcestia nad Popradským plesom. Robíme si krátku prestávku a pozerám do mapy čo nás ďalej čaká.
Tu sa napájame na modrý značený chodník, vďaka ktorému sa čoskoro ukazuje celý majestát Mengusovskej doliny. Po ľavej strane očarí Malá Bašta, Predná Bašta, Satan a Pekelník. Pravá strana sa taktiež nechce nechať zahanbiť a ponúka Kôpky a Veľkú Kôpku. Pred nami sa na doplnenie úžasných scenérií týči Mengusovský Volovec.
Dosahujeme Rázcestie pri Žabom potoku a sme pri smerovníku. Ten si delí ľudí, podľa toho, či idú na Kôprovský štít alebo Rysy. Tentokrát si vyberáme vyššie položenú alternatívu.
Sme na červenom chodníku a začína prudké stúpanie. Tu sa trochu zapotíme ale nejedná sa o nejaký nezdolateľný úsek. Čoskoro nám robia spoločnosť Žabie plesá. Sú skutočne nádherné a odfotiť niekoľko spomienkových snímok týchto plies je povinnosťou. Pokračujeme v stúpaní a prichádzame k úseku s reťazami. Jedná sa skôr o propagačné reťaze, avšak výrazne uľahčujú prechod exponovaným miestom.
Po prekonaní reťazí je to ku chatu už len kúsok a po chvíli vidíme legendárnu autobusovú zastávku. Na nej by sme sa spoju dole asi nedočkali. Vyšli sme na chatu a ideme sa rovno občerstviť zlatistým mokom. Ten nám po aktuálnom výkone dokonale zahasil smäd. Oddychujeme a pripravujeme sa na záverečné stúpanie.
Stúpame po kameňoch a rešpektujeme miestny zákaz nosenia lodičiek v danom teréne (kto tu bol, vie o čo sa jedná). Dávame si poriadne do tela a odmenou je pohľad zo Sedla Váha do Ťažkej doliny. Zmrzlé pleso dotvára kolorit doliny. Nás však čaká niekoľko záverečných výškových metrov. Počet ďalších turistov sa aj napriek skorému začiatku výstupu rapídne zvyšuje a ukazujú ideálnu trasu na vrchol.
Krok za krokom zdolávame posledné metre a konečne vystupujeme na legendárne Rysy! Sme šťastní, pretože panoramatické výhľady z tohto bodu je takmer nemožné opísať slovami. Práve toto sú chvíle, kedy chcete, aby daný okamih trval večne. Keďže to nie je možné, robíme snímky na pamiatku a ideme sa občerstviť. Po tomto výkone si to jednoznačne zaslúžime. Tipujeme názvy okolitých vrchov a v duchu si vravíme ako sme radi, že sme nemuseli ísť z poľskej strany. Tá je známa svojou vysokou obtiažnosťou.
Po približnej hodine sa dvíhame z Rysov a začíname schádzať dole. Oproti nám sa „rútia“ zástupy turistov smerom na vrchol, takže sme radi, že to už máme za sebou. Na Chate pod Rysmi tentokrát už nerobíme prestávku ale pokračujeme priamo po červenej trase. Cesta ubieha v pohodovom tempe a míňame výškové metre aj kilometre, až kým neprídeme k parkovisku odkiaľ sme ráno štartovali.