Vysokohorské zápisky – Roháčsky vodopád a Roháčske plesá (1. časť)

2. júla 2024

Tip na výlet, Novinky
Roháčsky vodopád a Roháčske plesá

Po poslednom turistickom výlete, kedy sme absolvovali náročný prechod cez vrchy Baníkov, Hrubá kopa a Tri kopy, sme tentokrát zvolili oddychovejšiu alternatívu. Naše kroky síce opäť viedli do Západných Tatier, avšak plán dňa bol prejsť okruh zahŕňajúci Roháčsky vodopád i Roháčske plesá. Čakala nás turistika pozostávajúca približne zo vzdialenosti 13 km a príjemného prevýšenia necelých 700 výškových metrov.

Roháčsky vodopád je najväčším vodopádom v Západných Tatrách. So svojou výškou 23 m ide skutočne o impozantné dielo prírody. Tvorí ho prítok Roháčskeho potoka. Roháčske plesá sú súborom štyroch plies rôznych veľkostí, kde najvyššie z nich leží až vo výške 1 719 m n. m. Nič viac nebolo treba vedieť a okamžite sme začali spriadať plány na ďalšiu exkluzívnu vizitáciu Západných Tatier.

Na tvorbu presného plánu na výlet sme použili mapu TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. V turistickej mape s mierkou 1 : 25 000 sme našli všetky dôležité informácie. Tie nám skutočne pomohli a absolvovanie okruhu bolo o to jednoduchšie. Priblížená mierka je vhodná na miesta, kde je hustejšia koncentrácia prvkov zapísaných v mape. V tejto časti Tatier to platí dvojnásobne.

Opäť začíname na parkovisku pod Spálenou

Svieže ráno nás znova víta na parkovisku pod Spálenou. Tu nechávame odstavené auto. Išli sme sem v minulosti už veľakrát, ale tá cesta Liptovom a Oravou je vždy čarovná a vychutnávame si ju, ako keby to bolo prvýkrát. Niekoľko ďalších motorových vozidiel je znakom toho, že dnes nebudeme sami. Chvíľu kráčame „po zelenej“, teda k rázcestiu Šindľovec. Odtiaľ naše turistické topánky smerujú k prístrešku v lokalite Adamcuľa. V tomto bode sa odpájame z Náučného chodníka Roháčske plesá a ideme po stopách spoločnej modro-žltej trasy. Stúpanie je v týchto miestach zatiaľ príjemné, ale to sa čoskoro zmení. Doteraz sme skôr mali pocit, že sme na prechádzke námestím.

Asfaltová cesta sa čoskoro končí a vchádzame do poriadneho lesa. Momentálny pokoj a ticho si náramne užívame. Zvuky vtákov sú jediné, čo ruší absolútne ticho. Roháčska dolina ponúka krásy, na ktoré sme celý čas čakali. Ešte viac sa tešíme, na to, aké to bude v Zelenej doline, kde leží Roháčsky vodopád. Stúpanie začína byť náročnejšie a v diaľke už počujeme hukot valiacej sa vody. Už takto z diaľky sa to zdá byť masívne. Stretávame niekoľko skupiniek turistov všetkých vekových kategórií. Tu vidíme, že vek je skutočne len číslo a keď sa chce, dá sa žiť aktívne v každom období, pokiaľ to zdravie dovoľuje.

Vodu počujeme čoraz intenzívnejšie a postupne sa približujeme k tomuto prírodnému výtvoru. Prichádzame k turistickému smerovníku označujúcemu Roháčsky vodopád a výšku 1 340 m n. m. K samotnému vodopádu však musíme trochu odbočiť z chodníka a prejsť niekoľko desiatok metrov. Pomaly sa už ani nepočujeme, ako sa približujeme k tej mase vody v pohybe. Koncentrácia ľudí je čoraz vyššia. Je zrejmé, že ide o veľké turistické lákadlo. Konečne prichádzame k nemu a sme očarení jeho veľkosťou a množstvom vody, ktoré tadiaľto preteká. Videli sme mnoho fotografií z tohto miesta ale naživo je to stokrát krajšie a lepšie.

Roháčsky vodopád a Roháčske plesá

Chceli sme tu vytiahnuť aj turistickú mapu ale radšej to nerobíme, pretože voda fŕka všade navôkol a dostávame jemnú sprchu. Vychutnávame si pohľad a v rýchlosti vyhotovíme niekoľko fotografií na pamiatku. S technikou dlho nešpekulujeme, pretože ju nechceme vystavovať vlhkosti. Robíme snímky aj iným skupinkám, ktoré nás o to poprosili a vidno, že sa im na tomto mieste veľmi páči. Je zrejmé, že v nich bude rezonovať ešte dlho po príchode domov. Po nejakom čase zahájime pokračovanie k Roháčskym plesám.

Roháčsky vodopád

Pokračujeme modro-žltým značeným chodníkom. Stúpanie nám momentálne nič nedaruje a predbiehame niekoľko oddychujúcich skupiniek. Postupne prechádzame do kosodreviny, ktorá značí rastúcu nadmorskú výšku. Dorazíme k rázcestiu pod Predným zeleným. Toto rázcestie leží vo výške 1 473 m n. m. Taktiež tu je posedenie, kde okamžite ideme a dávame si pauzu. Je tu pomerne dosť ľudí, takže sa delíme o miesto aj s ďalšími a prehodíme aspoň pár slov. Jedna polovica smeruje do Baníkovského sedla a tá druhá mieri ku plesám. Po načerpaní ďalšej energie začneme kráčať k rázcestiu pod Troma kopami…

…pokračovanie v ďalšej časti

mapa TM 3 – Západné Tatry – Podbanské – Zverovka