Namáhavé stúpanie v závere Račkovej doliny konečne prináša svoje ovocie. Prichádzame na hrebeň označujúci slovensko-poľskú hranicu. Stojíme vedľa smerovníka s označením Račkovho sedla. Výška 1 938 m n. m. predstavuje výbornú pozorovaciu pozíciu. Oblačné počasie, ktoré nás doteraz sprevádzalo sa akoby zázrakom rozplýva a ukazujú sa nádherné pohľady na celú okolitú krajinu. Nevieme, kam sa skôr máme pozerať. Otrhance, Klin, Bystrá, či Červené vrchy. Všetko je podmanivé a Západné Tatry opäť ukázali, prečo vedia chytiť za srdce každého turistu, ktorý sem príde.

Chôdza od Račkovho sedla je náročná a kroky už nemáme také svižné ako počas doterajšieho pochodu. O to viac si ale môžeme vychutnávať pohľady, pokiaľ ich neprerušia husté mračná. Stretávame tu aj prvých ľudí počas dnešného dňa. Je to príjemná zmena oproti ľudoprázdnej doline. Drvivú prevahu majú turisti poľskej národnosti. Tí majú o niečo lepší východiskový bod z poľskej strany. Od vrcholu nás delia už len posledné kroky. Vrcholová ceduľa dáva na známosť, že čoskoro sme tam.

Konečne! Dosahujeme najvyšší bod dnešného plánovaného turistického dobrodružstva. Zdolávame nadmorskú výšku 2 176 m. Kocháme sa okolím, avšak viditeľnosť je veľmi obmedzená. Vyhotovíme si aspoň niekoľko fotografií na vrchole. Ceduľa je len v poľskom jazyku a označuje Starorobociański Wierch. Zaujímavá alternatíva k názvu Klin. Po krátkej prestávke pokračujeme v ďalšom plánovanom ťažení. Pred nami sa vynára jeden z najpodmanivejších kútov celých Západných Tatier.

Klesanie z Klinu je pomerne prudké a preto ideme opatrne, aby sme si nespôsobili nejaké neočakávané zranenie. Oproti nám sa ženú ďalšie poľské skupinky turistov. V tejto časti je tu relatívne rušno, čo sme nečakali. Vidíme, že poľská strana je predsa len o niečo viac prístupná. Smer od hrebeňa s dominantným Ornakom (1 854 m n. m.) je využívaný v hojnom počte. Niet sa čomu čudovať. Ďalšie susedné vrchy ako Suchy Wierch Ornaczański, či Kotlowa Czubka sú toho jasným dôkazom.

Sústredíme sa však na stanovenú trasu a čoskoro prechádzame cez Sivú vežu. Na smerovníku nesie pomenovanie Siwy Zwornik. Pár metrov ďalšej chôdze nás delí od začiatku klesania do Gáborovej doliny. Užívame si posledné výhľady na Poľsko a Červené vrchy. Ešte si vyhotovíme niekoľko spomienkových snímok a začneme s klesaním. V tomto úseku ideme po zelenom chodníku, ktorý sa neskôr mení na modrý. Gáborova dolina predstavuje zaujímavý mix divočiny, pokoja i nádhernej prírody. Pobyt v nej si vychutnávame.

Prichádzame opäť ku smerovníku s názvom Rázcestie pod Klinom. Ideme ďalej a tentokrát nezastavujeme ani pri Kolibe pod Klinom. Vieme, že nás čaká ešte niekoľko zdĺhavých kilometrov, kde si ešte dáme poriadne do tela. Pri pohľade späť vidíme, že počasie sa opäť kazí. Medzičasom spadne aj niekoľko kvapiek ale žiadny dážď sa nekoná. Sme radi, lebo meteorologická predpoveď bola na dnes veľmi premenlivá. Ideme opäť cez všetky nádherné úseky Račkovej doliny a vychutnávame si ich tak inak, ako keď sme nimi išli ráno.

Odkrajujeme ďalšie a ďalšie úseky až sa dostaneme do Úzkej doliny. Tadiaľto ideme už len pohodovým tempom, až prídeme konečne ku parkovisku, kde máme odstavené auto. Sme šťastní, že sme to všetko zvládli. Prejdených 22,5 kilometrov dalo zabrať a prevýšenie viac než 1 400 metrov nie je vôbec „na zahodenie“. Prezlečieme sa a patrične unavení zahájime cestu domov. Ak ste v tejto časti Západných Tatier ešte neboli, je pravý čas sem vyraziť. Nezabudnite si však so sebou zabaliť aj turistickú mapu od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec!

Autor článku: Lukáš Paško