Počas čakania na ukončenie zimnej uzávery vo Vysokých Tatrách prinášame jednu príjemnú spomienku na prechod cez lokalitu zvanú Bystrá lávka. Tá leží v nadmorskej výške 2 300 m a umožňuje prejsť z Mlynickej doliny do Furkotskej doliny. Podľa turistických sprievodcov ide o nádherný prechod, počas ktorého nás čakajú podmanivé výhľady, niekoľko plies, vodopád Skok, či fixné reťaze v záverečnej časti výstupu na samotnú Bystrú lávku.

Štandardne sa začína s výstupom na Štrbskom plese s tým, že sa ide Mlynickou dolinou až ku Capiemu plesu a odtiaľ hore na Bystrú lávku a následne Furkotskou dolinou späť ku Štrbskému plesu. Turistický chodník je jednosmerný, čo uľahčuje prechod cez Bystrú lávku. Toľko k teoretickým poznatkom očakávanej túry. Opäť sme využili podrobnú mapu TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Turistická mapa je mierke 1 : 25 000, čo znamená väčšie priblíženie na danú lokalitu s detailnejšími informáciami pre každého turistu, ktoré v tak atraktívnej oblasti, akou sú Vysoké Tatry, určite ocení.

Ranný príchod ku Štrbskému plesu

V skorých ranných hodinách odstavujeme auto na jednom z parkovísk pri Štrbskom plese. Počas dnešného dňa nás čaká viac než 1 000 metrové prevýšenie a 15 kilometrov. Na parkovisku sa teda dlho nezdržujeme a začneme s veľkými očakávaniami chôdzu. Orientácia počas tohto prechodu bude viacmenej jednoduchá, keďže sa budeme držať prevažne turistického chodníka žltej farby. Ako kráčame okolo Štrbského plesa, obdivujeme jeho majestát a veľkosť. Skutočne nádherný kus tatranskej prírody hneď na začiatok chôdze.

Predierame sa pomedzi hotely a pozorujeme nové stavby, ktoré tu od našej poslednej návštevy pribudli. Keď sa končí výstavba, vchádzame do lesa, kde sa predsa cítime o trochu voľnejšie a lepšie. Oblasť, ktorou prechádzame patrí do NPR Mlynická dolina a je to poznať. Krásne scenérie tu čakajú na návštevníka hneď od začiatku. Okolo tečie potok Mlynica. Ten sa neskôr odpája trochu od smeru trasy. Stúpanie je zatiaľ príjemné a ani nevieme ako a sme vo výške 1 500 m n. m. Najbližší cieľ podľa mapy je vodopád Skok.

Vodopád Skok

Vodopád Skok je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších vodopádov v celých Tatrách. Tešíme sa, že uvedená trasa zahŕňa v sebe aj túto prírodnú pamiatku. Po ľavej strane sa zatiaľ môžeme kochať pohľadom na Predné Solisko i Mlynické Solisko. Na pravej strane hrá prím Patria i Malá Bašta. Jeden krajší končiar ako druhý. Čoskoro začneme v diaľke počuť zvuk vodopádu, čo značí naše približovanie sa ku nemu. Počas cesty stretávame mnoho ďalších ľudí, čo len dokazuje vysokú obľúbenosť tejto lokality.

Prichádzame k vodopádu a prakticky okamžite je nám zrejmé, prečo ide o tak vyhľadávané miesto. Čarovná lokalita a veľký vodopád je zaručený recept na príjemne strávený čas v prírode. Ideme si ho odfotiť, aby sme aj my mali pamiatku na neho. Na tomto mieste si spravíme kratšiu prestávku pred ďalším pokračovaním. V tomto bode na nás čaká prudšie stúpanie, po ktorom by mala byť odmena v podobe Plesa nad Skokom. Pobalíme si veci a pokračujem ďalej.

Nádherné Capie pleso

Stúpame hore a využívame aj fixné reťaze pomáhajúce v prechode aktuálnym úsekom. Po dokončení pasáže si vychutnávame pohľad na Pleso nad Skokom. Je skutočne krásne. Ťažko si teraz predstavujeme, aké bude Capie pleso, ktoré je ešte väčšie od tohto. Žltá trasa vedie ďalej Mlynickou dolinou a nestačíme sa čudovať všetkým jej krásam. Po niekoľkých desiatkach minútach sme pri Volom plese, vedľa ktorého je aj Nižné Kozie pleso. Koncentrácia jedinečných úkazov narastá a nevieme čo skôr fotiť. Toľko podnetov sme už dlho nezažili. Už sme dávno zabudli na ťažké ranné vstávanie. Jednoznačne to stojí za to!

Pozeráme sa do turistickej mapy a podľa vrstevníc sme už vo výške 1 950 m n. m. Toto je asi najpríjemnejšie stúpanie, aké sme zažili. Absolvujeme ďalšie výškové metre a máme na dohľad pomník leteckej tragédie, ktorá sa tu odohrala v roku 1979 počas záchrannej akcie. O život vtedy prišlo sedem ľudí. Po krátkej spomienke sme už len pár minút od Capieho plesa. Občerstvíme sa a čoskoro stojíme pri ňom. Sme užasnutí z toho, čo všetko je okolo nás. Štrbský štít, Hrubý štít, či Furkotský štit. Jedným slovom nádhera. Pozeráme, kadiaľ vedie trasa na Bystrú lávku. Vidíme, že je pred nami ešte veľa driny, takže si spravíme oddych a plánujeme ďalší postup.

…pokračovanie v ďalšej časti