Príjemné jesenné teploty nás znova vylákali do vyššie položených nadmorských výšok. Absencia zrážok, či zlých poveternostných podmienok stačili na to, aby sme zobrali do rúk mapu od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec a pozreli sa, kam by mohli viesť naše túlavé turistické topánky. Chceli sme zvoliť vrch a miesto, kde nikto z našej partie ešte nebol, čo by zaručilo jedinečný zážitok niečoho nového. Voľba padla na nízkotatranské Ohnište dosahujúce nadmorskú výšku 1 535 m.
Oblasť Ohništa je známa tým, že leží v rovnomennej národnej prírodnej rezervácii. Predmet ochrany je predovšetkým v podobe krasových systémov, lesných porastov pralesovitého charakteru a dolomitických vápencov. Oblasť je známa taktiež aj jedinečným útvarom Skalné okno, ktoré dosahuje výšku 27 metrov a ide o najvyšší obdobný útvar na našom území. Ku nemu, bohužiaľ, nevedie značený turistický chodník, takže o ňom môžeme ponúknuť informácie len z iných dostupných zdrojov.
Na plánovanie nášho prvovýstupu na vrch Ohnište sme zvolili kartografické dielo TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Práve vďaka tejto mape sme mali presný prehľad o tom ako a kadiaľ treba ísť, aby sa naše turistické plány vydarili. Výstup na Ohnište vyzerá na mape jednoducho, avšak pri dôkladnejšom pohľade zbadáme, kde a o koľko budeme stúpať, a aký čas nám to v skutočnosti zaberie.
Počas cesty motorovým vozidlom Čertovicou vidíme pomerne hustú oblačnosť, ktorá oznamuje, že dnes to pravdepodobne nebude o výhľadoch. Skôr sa budeme riadiť heslom, že cesta je cieľ. Prichádzame do Malužinej a na konci obce necháme odstavené vozidlo. Dáme si na seba turistické veci a zahájime chôdzu k nášmu vytýčenému bodu. Na parkovisku sú ešte ďalšie dve autá, avšak veľmi neveríme, že stretneme niekoho iného okrem nás. Je stred týždňa, zamračené a koniec októbra.
Začiatok chôdze sa nesie kráčaním po asfalte okolo Hájovne Svidovo. Okolo nás neustále jazdia nákladné vozidlá smerujúce k veľkému lomu ležiacemu necelé 2 kilometre od hájovce. Musíme si dávať pozor, na čo nás upozorňuje aj ceduľa, aby sme sa držali pri krajnici. Vidíme, že ide o relatívne akčnú turistickú trasu a pokiaľ budeme chcieť ticho lesa, budeme musieť prejsť ešte značnú vzdialenosť. Ako ideme, postupne počujeme hluk z lomu, čo značí, že sa ku nemu pomaly ale isto približujeme. Jeho veľkosť je prekvapujúca. Je obrovský a chvíľu len tak stojíme a pozorujeme toto miesto.
Pokračujeme ďalej miernym stúpaním po ceste. Popri trase tečie aj Svidovský potok, od ktorého cítime výrazný chlad. Asfaltová cesta odbočuje vľavo ale turistický chodník žltej farby pokračuje rovno Svidovskou dolinou. Vnárame sa teda hlbšie do lesa a postupne sa približujeme k prvému cieľu v podobe Svidovského sedla. Od neho nás ale ešte delí niekoľko kilometrov. V tejto časti je stúpanie o niečo prudšie a začíname naberať výškové metre výraznejším spôsobom ako tomu bolo doteraz.
Cesta lesom je príjemná, len si musíme dávať pozor na potok tečúci po nej, ktorý miestami testuje pozornosť. Hustý les okolo a jeho ticho je jedinečné. Krok po kroku sa približujeme k sedlu, kde si plánujeme spraviť dlhšiu prestávku. Od nej je ešte ďaleko a tak sa začíname potiť v záverečnej časti tohto stúpania. Postupne prichádzame na otvorenú čistinu. Z nej vidíme kamenné útvary tvoriace prednú stranu Ohnišťa. Už sa nevieme dočkať, kedy budeme hore. Počasie sa ale kazí a oblačnosť je už taká hustá, že výhľady dnes neprichádzajú do úvahy.
Aj napriek tomuto nemilému zisteniu pokračujeme a postupne rozoznávame obrysy turistického prístrešku vo Svidovskom sedle. Vyzerá veľmi dobre a urobíme si tu dlhšiu pauzu na občerstvenie. Vychutnávame si jedlo i atmosféru tohto miesta. Do teraz sme nikoho nestretli a nemyslíme si, že sa na tom čoskoro niečo zmení. Oproti prístrešku je množstvo popíleného dreva, pravdepodobne čakajúceho na odvoz. Po necelej polhodine sa pobalíme a opäť začneme so šliapaním. Tentokrát sa napájame na zelených chodník, ktorý nám bude robiť spoločnosť až do stanoveného cieľa.
Prvé kroky idú ešte po asfaltovej ceste. Tá však čoskoro zmení smer a my vidíme, kadiaľ budeme pokračovať. Prudké odbočenie vľavo značí, že je pred nami najťažšia časť dnešného turistického dobrodružstva. Otvoríme si znova turistickú mapu od VKÚ Harmanec a vidíme, že na relatívne krátkom úseku musíme prekonať viac než 300 výškových metrov.
…pokračovanie nabudúce