Aprílové počasie na horách, ako všetci vieme, je nevyspytateľné a môže sa meniť doslova z minúty na minútu. Nie je nič výnimočné, keď začnete ísť na vrchol, a na začiatku máte úplnú hmlu, za chvíľu nádherné letné počasie, do toho sa pustia snehové zrážky a čoskoro príde vietor, hmla a zima. Po dôkladnom sledovaní počasia sme sa rozhodli naplánovať výstup na najvyšší vrch Krivánskej  Fatry a zároveň celej Malej Fatry – Veľkého Kriváňa. Jeho najvyšší bod sa nachádza vo výške 1 709 m n. m., vďaka čomu ponúka dychberúce kruhové výhľady na celé okolie.

Turistický deň v tak nádhernom prostredí sme si chceli predĺžiť, aby sme stihli absolvovať trasu naprieč viacerými vrcholmi. Po zhodnotení niekoľkých možností začiatku a konca trasy vyhrala alternatíva so štartom pri Chate Vrátna, odkiaľ by sme išli po žltej trase na Poludňový grúň, po napojení na spoločný modrý a červený chodník by sme pokračovali cez Steny, Hromové, Chleb až na samotný Veľký Kriváň. Cesta dole by zahŕňala kolmý zostup popod lanovku zo Snilovského sedla až späť ku Chate Vrátna.

Blížiaci sa turistický výstup bolo potrebné dôkladne naplánovať, a keďže sme nechceli nič podceniť, použili sme obľúbenú mapu TM VKÚ 8 Národný park – Malá Fatra. Poskytla nám podrobný prehľad o časoch výstupu, prevýšení v teréne a ďalších dôležitých informáciách, ktoré sú pre turistov priamo v teréne kľúčové.

V deň výstupu sme vstali skôr, nech nemáme časový sklz. Cestu autom do Malej Fatry mám v obľube, pretože sa jedná o nádherné prostredie lemované jedinečnou prírodou a obcami s neopakovateľnou atmosférou ako sú napríklad Kraľovany, Párnica, Zázrivá, či slávna Terchová, nad ktorou drží stráž socha Juraja Jánošíka.

Približne o pol 8 ráno parkujeme pri Chate Vrátna. Absencia ostatných áut nám naznačuje, že stred týždňa bude komornejší, čo sa týka návštevníkov v Krivánskej Fatre. Panujúca hustá ranná hmla len potvrdzuje predpoklady o apríli, ako o nevyspytateľnom v otázke počasia. Napájame sa na žltý značený chodník a štartujeme dnešný zaujímavý výstup. Začiatok cesty nám čiastočne komplikuje výdatné blato a mláky vyskytujúce sa na chodníku po včerajších dažďových zrážkach. Miestami zamrzí aj pohľad na preriedené lesy, ktoré pôsobia ako po čerstvej veternej víchrici.

Pokračujeme však k nášmu prvému významnejšiemu bodu dnešného výstupu – Poludňovému grúňu. Cesta k nemu však zahŕňa aj menšiu zastávku pri Chate na Grúni. Tá je, bohužiaľ, zavretá, tak sa musíme uspokojiť len s pár fotografiami na pamiatku. Hmla sa v Malej Fatre stále drží, avšak miestami sa črtá jej ústup, takže sa necháme prekvapiť, aké meteorologické podmienky nás budú ďalej čakať.

Prudké stúpanie od chaty smerom na Poludňový grúň nás núti robiť prestávky častejšie ako sme zvyknutí. Obhajujeme si to tým, že sa chceme poobzerať po okolí a kochať prvými výhľadmi, aj keď vieme, že pravda je niekde inde. Aktívne zdolávame jeden výškový meter za druhým. Postupne sa dostávame nad hranicu súvislej snehovej pokrývky. Tá s okolitou hmlou vytvára dokonalú ilúziu zimnej krajiny.

Prichádzame na Poludňový grúň, čo znamená, že sa aktuálne nachádzame vo výške 1 460 m n. m., a môžeme si užívať čiastočné výhľady, ktoré si ku nám razia cestu. Konečne dosahujeme hrebeň krivánskej časti Malej Fatry a vieme, že najprudšie stúpanie máme za sebou. Napojili sme sa na spoločnú červenú a modrú turistickú trasu. Červená nám bude robiť spoločnosť od teraz až po samotný Veľký Kriváň.

Oddych padol vhod a zisťujeme podľa mapy, čo nás čaká najbližšie. Sú to Steny. Najskôr máme prejsť Severný vrchol, potom Sedlo v Stenách a neskôr ich Južný vrchol. Hmla sa začína s pribúdajúcim časom pomaly rozplývať, čo nám pomáha v lepšej orientácii. Severný vrchol stien má výšku 1 535 m n. m., čo znamená prekonanie necelých 100 výškových metrov. Výstup sa zdá momentálne veľmi jednoduchý, keďže to „najhoršie“ sme mali po výstupe na Poludňový grúň za sebou.

Severný vrchol aj sedlo prechádzame bez výraznejšej zastávky vzhľadom na časový harmonogram a vzdialenosti, čo nás čaká. Na Južný vrchol Steny sme opäť museli prekonať niekoľko desiatok výškových metrov. Ďalší výškový bod, čakajúci na pokorenie, nesie názov Hromové. Určite sa za týmto pomenovaním skrýva zaujímavý príbeh.

Náš hlavný cieľ prvej časti týchto zápiskov, Chleb, má nemenej zaujímavé meno. Cestou z Hromového sa rozprávame o tom, prečo práve daný názov. Spomínam, ako bolo písané v jednej publikácii, ktorú som čítal, že Chleb dostal svoj názov jednoducho preto, lebo skutočne pripomínal ľuďom žijúcim pod ním chlieb. Ktovie, možno na tom niečo bude, keďže časť pod ním sa nazýva Bochník. Za asistencie výdatnej konverzácie a špekulovania nad jednotlivými pomenovaniami malofatranských vrcholov, prichádzame na najvyšší bod Chlebu. Sme vo výške 1 646 m n. m.

    …pokračovanie v ďalšej časti