Dlhodobá vyhliadka príjemného počasia nás opäť nenechala chladnými. Znova sme rozmýšľali, kam by sme sa mohli vybrať v honbe za ďalším vysokohorským zážitkom. Tentokrát padla voľba na Kráľovohoľskú časť Nízkych Tatier. Za cieľ výstupu sme si zvolili Veľkú Vápenicu dosahujúcu nadmorskú výšku 1 692 m. Veľká Vápenica sa nachádza na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier a vďaka jej výške sú z tohto miesta ideálne pohľady na okolitú krajinu i Tatry ležiace oproti.

Na Veľkú Vápenicu sa môžete vybrať z viacerých smerov. Či idete z Heľpy, Pohorelej alebo sa tu zastavíte počas „hrebeňovky“ Nízkych Tatier, vždy pôjde o úžasnú turistiku, ktorá ostane vo vás rezonovať ešte dlho po jej zavŕšení. Nami zvolená alternatíva pozostávala so začiatkom v Pohorelej. Z tejto malebnej horehronskej obce by sme prišli na obľúbenú Útulňu Andrejcová, kde by sme si spravili menšiu prestávku. Následne by sme cez Heľpiansky vrch kráčali až do cieľového bodu v podobe Veľkej Vápenice.

Spoločníkom na tomto turistickom dobrodružstve bolo opäť kartografické dielo od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. Tentokrát sme si zvolili titul TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa. Mapa v mierke 1 : 50 000 je vhodná na tento typ výstupu, keďže trasa je z hľadiska plánovania pomerne jednoduchá, keďže počas výstupu budeme využívať len modrú a červenú farbu chodníka.

Horný koniec Pohorelej je vhodné východisko

Prechádzame čarovným Horehroním a volíme odbočenie do Pohorelej. V obci je aj napriek skorým ranným hodinám relatívne čulo a vidíme niekoľkých ďalších turistov smerujúcich taktiež na hrebeň Nízkych Tatier. Možno sa stretneme aj na útulni počas občerstvovacej prestávky. Vchádzame na modrý chodník a plní entuziazmu začíname odkrajovať prvé metre z dnešného naplánovaného horského výletu. Danú trasu sme už v minulosti absolvovali, takže vieme, čo nás približne na nej čaká. Stúpanie je príjemné a pri kratšej absencii lesa si môžeme užívať prvé výhľad na Pohorelú a jej priľahlé okolie.

Chôdza lesom je príjemná a slúži ako dokonalý relax pre naše telá. V diaľke vidíme turistický smerovník. Po príchode ku nemu sa dozvedáme o lokalite, kde sa práve nachádzame. Miesto nesie pomenovanie Pod Úplazíkom a leží vo výške 1 335 m n. m. Vieme, že na hrebeň a k útulni to už nebude dlho. Čoskoro prichádzame na červený chodník predstavujúci Cestu hrdinov SNP. Okamžite nám udrie do očí nádherný pohľad na celé Tatry. Viditeľnosť je pomerne dobrá, tak chvíľu obdivujeme toto dielo prírody a vyberieme sa k Útulni Andrejcová.

Od útulne až k Veľkej Vápenici

Každý, kto už bol na tejto útulni vie, aké je to čarovné miesto a rád sa sem vracia. My sme tu boli už niekoľko krát a vždy sa nám tu nesmierne páčilo. A tak je to aj teraz. Opäť nasávame atmosféru, ktorou dýcha toto horské miesto. Zdržíme sa tu približne polhodinu kochaním sa na okolitú krajinu. Po tejto potrebnej prestávke sa opäť oblečieme a zahájime pokračovanie k cieľu. Cesta hrebeňom pokračuje cez les, aby sme z neho následne vyšli a ocitli sa v pásme kosodreviny. Ticho a malebnosť miesta je skutočne neopísateľná a jednoznačne odporúčam všetkým milovníkom prírody a aktívneho odpočinku, aby sa sem vybrali.

Podľa turistickej mapy od VKÚ Harmanec zisťujeme, že akurát prechádzame Heľpianskym vrchom. Ten leží vo výške 1 569 m n. m. Pred nami je mierne klesanie, ktoré nás dovedie k smerovníku s pomenovaním Priehybka. Z tohto bodu musíme prekonať približne 200 výškových metrov, na ktoré sa až tak netešíme. Vpred nás ženie túžba po Veľkej Vápenici a výhľadoch. Tie by mali byť úžasné.

Sme tu! Vyšli sme na Veľkú Vápenicu a sme v nadmorskej výške s hodnotou 1 692 m. Predpoklady o panoramatických scenériách sa naplnili a skutočne si môžeme vychutnávať pohľad na hrebeň Nízkych Tatier i celých Tatier pre nami. Na tomto vrchu sme len niekoľko minút a už si nás získal. Vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií a ani sa nám nechce ísť preč odtiaľto. Sadli sme si do trávy a vychutnávame si čas strávený v tejto časti Nízkych Tatier.

Cesta späť

Ani nevieme koľko času prešlo, čo sme vyšli na Veľkú Vápenicu. Začneme sa však chystať na návrat do Pohorelej. Už ideme pomalšie ako cestou sem lebo podvedome nechceme toto miesto opustiť. Klesanie k Priehybke ani nezaregistrujeme, čo sa neustále obzeráme po okolí. Cesta lesom predstavuje príjemné schladenie až sa dostaneme k odbočeniu na modrú trasu vedúcu do dedinky. Pomyselne sa rozlúčime s touto lokalitou a vnoríme sa do lesa.

Cesta smerom dole ubieha relatívne rýchlo a k aute sa dostávame ani nevieme ako. Naberieme si vodu z blízkeho medokýšu a osviežime sa ňou. Je úžasná. Prezlečieme sa a ideme autom opäť domov. Počas jazdy bilancujeme realizovaný výstup. Všetkým sa nám páčil a preto, ak neviete kam ísť počas najbližšieho víkendu, tak odporúčam výstup na Veľkú Vápenicu so zastávkou na Útulni Andrejcová. Nebudete ľutovať.