Začiatok zimnej uzávery vo Vysokých Tatrách sa niesol v duchu priaznivých meteorologických podmienkach. Nechceli sme strácať čas pred tým, než napadne sneh a chceli sme využiť až nezvykle dlhé babie leto, ktoré na Slovensku počas tejto jesene panovalo. Do úvahy prichádzali predovšetkým tatranské chaty. Preto sme cieľ nášho turistického dobrodružstva plánovali na jednej z niekoľkých ikonických horských stavieb.

Počas voľby cieľového bodu padali alternatívy v podobe Téryho chaty, Zbojníckej chaty, či Chaty Plesnivec. Poviem pravdu, že pri voľbe ktorejkoľvek z uvedených chát by sme mali postarané o jedinečný zážitok. Nakoniec sa naše turistické konzílium zhodlo na trase so začiatkom na Štrbskom plese odkiaľ by sme cez Trigan pokračovali až ku Popradskému plesu a tam si oddýchli na obľúbenej Majláthovej chate.

Ako vždy, tak aj teraz sme na prípravu výletu použili podrobné kartografické dielo TM VKÚ 2 Vysoké Tatry. Turistická mapa je mierke 1 : 25 000, čo znamená väčšie priblíženie na danú lokalitu s detailnejšími informáciami pre každého turistu, ktoré v tak atraktívnej oblasti, akou sú Vysoké Tatry, určite ocení.

Centrálne parkovisko na Štrbskom plese ako začiatok turistiky

Ranný príchod na Štrbské pleso sa nesie v znamení hmly, ktorá sa drží v nižšie položených častiach Liptova. Počas cesty, ako prekonávame výškové metre, sa postupne rozjasňuje a na parkovisko prídeme za úplne ideálneho počasia. Výhľady na Tatry sú očarujúce už hneď po vystúpení z auta. Dlho nezaháľame a začneme s kráčaním k nášmu vytýčenému cieľu. Ideme najskôr k samotnému Štrbskému plesu okolo ktorého si dáme krátky okruh, aby sme sa následne mohli napojiť na červený chodník s označením Tatranská magistrála.

Pri turistickom smerovníku s pomenovaním „Odbočka pri Heliose“ vchádzame do lesa. Cestou však máme ešte príjemné výhľady na Štrbské pleso ale aj na skokanské mostíky. Čoskoro sa výhľady strácajú a sme úplne ponorení do lesa. Podľa okolitej zelene a teploty by sme vôbec netipovali, že je polovica novembra. Skôr by sme povedali, že je v plnom prúde september. Tohtoročné babie leto je skutočne úžasné.

„Po zelenej“ na Popradské pleso

Dorazili sme k smerovníku Trigan. Ten nám prezrádza našu aktuálnu výšku, ktorá sa momentálne pohybuje na úrovni 1 499 m n. m. Niektorí turisti idú ďalej červenou trasou. My však volíme zelený chodník, ktorý má klesajúci charakter. Nachádzame sa v Mengusovskej doline, ktorá ponúka množstvo prírodných krás. Tie sú skutočne neopakovateľné. Teraz si však budeme musieť nechať zájsť chuť na Kôprovský štít, či Rysy, ktoré sú na konci tejto masívnej doliny. Náš chodník má neustále klesajúci profil až sme takmer v blízkosti Hincovho potoka. Kráčame aj cez niekoľko menších mostíkov križujúcich tento dravý vodný tok.

Ani sa nenazdáme a už vidíme pred nami Popradské pleso. Napriek tomu, že je pomerne teplé počasie, väčšina vodnej plochy je zamrznutá pod hrubou vrstvou ľadu. Hneď si vyhotovíme niekoľko spomienkových fotografií, pretože celá scenéria je úžasná. Okolo nás je Ostrva, Tupý hrb, Zlomisková veža aj s Malou Baštou. Štíty sú neuveriteľne vysoké a budia rešpekt v každom, čo by chcel na ne vyjsť. My radšej volíme kroky smerujúce do Majláthovej chaty, kde si dáme menšie občerstvenie a oddýchneme si od chôdze.

Okruhom „po modrej“ späť na Štrbské pleso

Po ukončení pauzy sa ideme trochu poprechádzať okolo plesa a obdivujeme jeho majestátnosť. Rozmýšľame, že ideme pozrieť cestou aj na symbolický cintorín, od čoho nás odradí uzávera aj na tomto kúsku turistického chodníka. Rozhodneme sa ísť teda modrou trasou vedúcou po asfaltovej ceste. Oproti nám ide aktuálne mnoho turistov. Vidíme tu rodiny s kočíkmi, či mnohých cyklistov, keďže tento úsek je vedený aj ako cyklochodník. Pomaly sa nám výhľady strácajú a viacmenej sa už len sústredíme na cestu pred nami. Asfalt na túre veľmi neobľubujeme, tak na niektorých pasážach využívame krajnice, kde je tráva a ideme radšej tadiaľ.

Ako nám cesta ubúda, prichádzame k železničnej stanici Popradské pleso. Tu odbočíme smerom na Štrbské pleso a za niekoľko desiatok minút opäť prichádzame na centrálne parkovisko odkiaľ sme ráno vyrážali. Počasie je stále úžasná a z výletu v nás prevládajú jednoznačne pozitívne pocity. Sme radi, že sme tento výstup stihli ešte pred tým, než celé Tatry pokryje snehová vrstva.